Ja

Viera Šedá

(napísané v novembri, rok 2017)

Som Viera. Už som si na to zvykla. Voľakedy som si myslela, že ten, kto ma volá Viera ma nemá rád. A ešte, keď som bola malá a kňaz v kostole hovoril aby sme si udržali vieru, tak som si myslela, že celý kostol sa bude držať mňa. Ale už som si zvykla.

A tak som Viera a som Šedá. Som rada stredobodom pozornosti ale rada sa aj dívam, rada snívam, rada sa usmievam, rada spievam – len tak, rada hrám na husliach, rada mám folklór, rada divadlo,  rada čítam, rada píšem, rada (sa) hrám, rada mám ľudí, rada plačem, rada som ticho (aj keď je tomu ťažké uveriť),och ako ja rada varím a hostím priateľov, rada som v lese, rada mám rodinu, rada sa zamilujem, rada mám seba.

(napísané v januári, rok 2020)

Som Viera. Svoja. Pochádzam z dediny a žijem v meste. Pracujem ako opatrovateľka detí. Volám ich potvorky. Píšem tento láskavý blog, o témach, ktorá sa ma týkajú. Píšem, lebo ma radi čítate. A pre mňa je to akýsi druh terapie.

Životom sú texty, ktoré sú dlhšie, a také viac životné.

Momen-ty sú texty o maličkostiach. Ale ako hovorí moja obľúbená jogínka Mirka:

„Všetky veci, ktoré sa nám v živote zdajú ako malé, sú veľké.“

Inšpirácie sú rozhovory so vznešenými ženami, ktoré majú čo povedať svetu. Tieto rozhovory som sa rozhodla robiť kvôli tomu, aby sme verili svojim snom, aby sme si vážili to, že sme ženy, aby sme si vedeli nájsť čas samy pre seba. A ešte to robím aj sebe pre radosť.

Tak teraz som takáto Viera Šedá.

    Vaše meno (povinné)
    Váš email (povinné)
    Predmet
    Vaša správa