… s láskou a bude ti lepšie.
Staraj sa o seba a nie o to, kedy vstala tvoja suseda. Teba je do toho nič a tvoj život to nijako neovplyvňuje. Staraj sa o seba tak ako chceš. Ak chceš mať dlhé mihalnice maj ich. Ak chceš mať domaľované obočie maj ho. Ak sa ti páči pedikúra a manikúra daj si.
Staraj sa o seba s láskou. Dbaj o svoje zdravie. Ako hovorila moja starká:
„Šanuj si to zdravia dieťa moje.“
Možno až teraz, keď tu nie je a keď som staršia, vo mne tie slová zanechávajú to, čo mali dávno predtým.
Šanuj si zdravia.
Staraj sa o seba.
Vyrástla som v kresťanskej rodine. Môžeme povedať, že som v Boha aj verila. Čo však viem povedať s istotou je, že som do kostola utekala. Lebo doma dobre nebolo. Aj keď som vyrastala v kresťanskej rodine. Takej tej, že sa môžeme povyšovať, lebo sme o čosi lepší, keď ideme v nedeľu do kostola. Je jedno, že sa cez týždeň správame ako debili. Veď oľutujeme.
Chcela by som vedieť, či ľudia v kostole naozaj ľutujú. Či im naozaj za tých pár sekúnd keď kňaz povie:
„Oľutujte svoje hriechy….“
… úprimne prebleskne hlavou:
„Udrel som svoje deti. Zhadzujem svoju manželku. Klamal som. Ožral som sa ako kvoň. Podviedla som svojho muža. Nenávidím svoju sestru. Žiarlim na susedine nové auto…“
Alebo len poslušne sklonia hlavu, nič naozaj neľutujú. A hurá byť zas ďalší týždeň debilom. V nedeľu zas oľutujem a na výročnej spovedi sa z toho svinstva očistím.
Píšem to preto, lebo v Boha už neverím. Verím v seba. Mám kamarátov kresťanov, ktorí sú dokonca liberálni. A máme rovnaké hodnoty. Šíriť dobro a lásku. Neskrývať sa za vieru a za to, že keď som kresťan, som niekto lepší, lebo to mám vyplnené v kolónke vierovyznanie.
Téma interrupcií a umelých oplodnení sa ma nedotýka až tak osobne. Skôr spoločensky. Zatiaľ som s nikým z mojich blízkych nemusela riešiť tak citlivú otázku akou je stať sa rodičom. Dotýka sa ma to spoločensky, lebo nikto nemá právo rozhodovať o tom, kto sa ako vo svojom živote rozhoduje. Hej, môžem mať na to svoj názor. Môže sa mi to páčiť a nepáčiť. Ale tam to končí. Neviem aké pozadie daný človek má a prečo sa rozhoduje tak, ako sa rozhoduje. Je nám ľahko posudzovať a moralizovať, keď nie sme v ich situácií.
Nehovorím, že som za potraty. Nikto nechce aby sa potraty robili ako pásová výroba. To len možno nečítate s porozumením a potom si to myslíte. Je to o možnosti mať voľbu. Ak sa niekto necíti byť rodičom, radšej nech ním nie je. Ak by to malo človeka zruinovať a následne aj to dieťa, radšej nech sa to nestane. Veď aj Ježiš hovoril, že máme slobodnú vôľu. Samozrejme, že s tým prichádzajú aj následky. Nehrajme sa na úžasných, morálnych ľudí skrývajúcich sa za vieru. Poďme sa o tom rozprávať. Slušne.
Prečo sa nevyučuje sexuálna výchova? Ale nie taká, že sa dievčatá radšej prepadnú od hanby, akoby mali priznať, že už menštruujú. Prečo nevedie matky vysvetliť svojím dcéram čo je to menštruácia? Prečo sa aj dnes mladé dievčatá hanbia „keď to prvýkrát dostanú“. Prečo sú tieto témy tak strašne tabu, keď je to absolútna súčasť nášho bytia?
Naozaj sú interrupcie a umelé oplodnenia to, čo je teraz to najdôležitejšie?
Prečo sa nesústredíme na iné dôležitosti? Naozaj sa vraciame späť v čase? A keď prejdú interrupcie, čo bude nasledovať ďalej?
Viem, že mať dieťa je zázrak.Viem aj to, že pre niekoho je to niečo nepredstaviteľné. Viem aj to, že niekto sa o dieťatko snaží a iný o dieťa dobrovoľne prichádza. Ale v živote sa nám všetko deje z nejakého dôvodu.
Všetci kresťania, ktorí ste dobrí kresťania, mrzí ma, že vás ľudia automaticky hádžu do jedného vreca s tými ostatnými. Mrzí ma, že vám tí iní robia hanbu.
Ľudia vo svete sú dobrí a zlí. Ale nie kvôli tomu, aké majú vierovyznanie, farbu pleti alebo orientáciu.
Staraj sa o seba s láskou. O seba. O to kto si ty. Prečo tu si.