Ahoj starká
Dieťa moje to si ty?
Áno starká, ako sa máš?
Jaaaj dnes je to dačo ľepšie, aľe ten čas ma nivočí. Aľe držím sa. Ešte by som chcela dačo požiť.
Starká, nepoznám nikoho kto by chcel tak veľmi žiť ako ty, kto nám tak rád pomáhal, kto nás tak rád zlostil. Rada som ťa počúvala ako sa modlíš, ako prosíš panenku Máriu aby ti dala toho zdravia, aby si sa aj tej noci dožila.
Rada spomínam na to, keď sme boli malí a nemuseli sme sa u teba sprchovať. Rada spomínam ako si nám s láskou navarila, len aby sme lační neboli. Rada spomínam ako sme spolu chodili na mních a zbierali bedle.
Starká?
Áno dieťa moje.
A povieš mi rozprávku? Tú o popoluške.
Starká, mama, sestra, tetka.
Naša margitka, večne usmiata. A ako si v tej jednote vedúcu robila, ako si ty tovar vybavila a ako si sa rada zabávala. Aj divadlo ste hrali aj gauzu robili. A na vianoce trinásť vás bolo pri stole, desať detí, mamička otecko a tetka. A darčeky neboli. A predsedkyňa si bola, dôchodcov v dedine zabávala.
Starká naša.
Večne si nepočula, ale odpovedala si s istotou a úsmevom. Na oslavách si nás sledovala ako sa zabávame a nôžkami si si popod stôl dupkala. Mame v záhrade rozkazovala a tetke Jare domácnosť kontrolovala.
Starká. Bola si tou najláskavejšou starkou, mamou, sestrou, tetkou.
Dieťa moje?
Čo starká.
Môžem ísť takáto?
Môžeš.
Starká?
Áno dieťa moje?
A nak sa ti tam vedie starká!
