Ivana Ivinity Gážiová

Na Ivanu som občas natrafila v jednom milom obchodíku v Bratislave. Poznali sme sa z “videnia”. Ono sa to môže stať aj v Bratislave. A tiež si myslím, že skupina ľudí, v ktorej sa pohybujem má istú energiu. Ivana do nej zapadá. Z reálneho sveta som ju objavila na instagrame, kde som si prečítala o tom, ako bola v sedemnástich na interrupcii. O pár dní som jej písala, že by som sa s ňou rada stretla. Aj sme sa.

Téma interrupcií je momentálne v kurze. Podľa mňa je nezmysel, aby sa ženám siahalo na práva. Aby sa hocikomu siahalo na práva. Ak naozaj chceme zachraňovať životy, starajme sa poriadne o tie, ktoré sú medzi nami. Rozprávajme sa otvorene so svojimi deťmi o sexuálnej výchove. Postoj mojich rodičov bol smiešny, samozrejme zohralo tam rolu aj kresťanské tabu nastavenie „všetko je zlé“, „to je zakázané“, „pôjdeš do pekla“ alebo „také môžeš robiť až po svadbe“.

O kresťanstve, sebaláske, sexe a neprichádzajúcej menštruácii.

O tom všetkom a aj inom.

O krásnej Ivane, takej aká je.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Toto je otázka nad ktorou rozmýšľam, od kedy som si prvý raz prečítala tvoj blog. V škôlke som chcela byť horolezkyňou a neviem prečo. Neviem ani odkiaľ som zobrala, že je to reálna práca, za ktorú je človek platený. Potom som veľmi dlho chcela byť interiérová dizajnérka, to bolo na prvom stupni. Na druhom stupni, už tak ku koncu som snívala o tom, že by som mohla byť niečo ako párová terapeutka alebo sexuologička. To bol môj sen od pätnástich.

Aká si bola, keď si bola malá?

Hm, ja som mala búrlivé detstvo, naši sa rozvádzali, keď som mala päť rokov. Často sme sa sťahovali. Starali sme sa o babku, tá zomrela, potom o dedka a aj ten zomrel. Bola som dosť výbušná, to mám z maminej strany. Bola som aj šikanovaná. Nie úplne si pamätám aká som bola, lebo som bola nútená rýchlo dospieť a starala som sa o veci, o ktoré sa moje rovesníčky nemusia starať dodnes. Takže to moje detstvo -detstvo, bolo veľmi krátke.

Ty si bola veriaca ale neskôr si vystúpila z Cirkvi. Prečo sa také niečo udialo?

Vo viere som bola vychovávaná od malička, aj prvé štyri roky na základnej škole, som chodila na Cirkevnú školu. Postupne som dospievala, menil sa mi názor na život a zistila som, že tá viera nie je úplne pre mňa. Mne to bolo podané tak, že všetko zlé, čo robíš Pánbožko vidí a on ti to potom nejakým spôsobom zúčtuje, jemu sa nepáči čo robíš. A ja som potom mala taký pocit, že všetko čo robím, že sa na to niekto pozerá, že musím žiť podľa niekoho ideálov. To sa mi nepáčilo, ja som chcela žiť podľa svojich ideálov a podľa seba. Už keď som mala pätnásť rokov a išla som na birmovku, tak som vedela, že to bude posledná vec, ktorú v rámci môjho vierovyznania spravím. Bolo to čisto pre rodinu a odvtedy som v kostole na omši nebola. Začalo mi to dochádzať, aké strašné nonsensy vedia tí farári rozprávať. Zas na druhej strane, keď som vystupovala z Cirkvi, tak som natrafila na farára, s ktorým sme mali krásny spirituálny rozhovor. Nechcem ich hádzať všetkých do jedného vreca, ale nie je to pre mňa.

Ja som napríklad vôbec nevedela, že sa dá vystúpiť z Cirkvi.

Áno, dá sa to. A ešte, mne sa strašne nepáči, že veľa kresťanov Boha stále iba o niečo prosí, málokto príde do kostola len tak, poďakovať za to všetko krásne čo v živote má. Tá vďačnosť mi chýba a ja sa snažím vytvoriť si taký zvyk, že je plynie deň, v ktorom sa zrazu zastavím, uvedomím si, čo všetko pekné mám v živote a poďakujem za to. Lebo, keď si za to poďakujeme, tak si uvedomujeme tú hojnosť a prichádza k nám ešte viac.

Čo sa v tvojom živote po vystúpení z Cirkvi zmenilo?

Nič. Môj život sa mení strašne rýchlo a strašne veľa. A v podstate sa menil už dávno predtým ako som vystúpila z Cirkvi. Bolo to, keď som v Boha prestala veriť a keď som začala spirituálne rásť, začala som sa zaujímať o iné veci ako je len kresťanstvo. Teraz nemám nejakú konkrétnu vieru, je to niečo moje v čo verím, na čo sa viem spoľahnúť. Som pokojnejšie, lebo viem, že moje šťastie závisí odo mňa samej a nie od toho, či sa niekomu páči moje správanie alebo nie.

Podľa mňa máš krásne telo, ktoré vieš aj krásne prezentovať. Ty ho máš rada. Bolo tomu vždy tak?

Nie, nikdy tomu tak nebolo. Pamätám si, že som mala tak jedenásť rokov a vždy som si všímala, že moja sesternica, s ktorou som vyrastala má ploché brucho a ja som mala vždy také to detské bruško, už vtedy mi to vadilo. V trinástich sme začali držať svoje prvé diéty, aj ona vždy chcela chudnúť. V kolektíve som bola výškovo za rovno s chalanmi a mala som pocit, že keď som vysoká, tak musím byť aspoň štíhla, aby sa to nejak vyrovnalo. Taký klasický stereotyp. Nikto ma nechcel, nikdy som nemala poriadneho frajera ako ostatné kamošky. A ešte som mala veľký problém s tým, že mám na nohách veľmi problematickú pokožku a boli letá, kedy som si na seba nedala krátke nohavice a chodila som v dlhých rifliach. Kraťasy som mala, len keď som bola poriadne opálená, inak som sa hanbila. Aj dnes s tým bojujem, lebo viem, že si to ľudia všímajú ale už mi je to viac jedno a tie nohy milujem viac a aj tá pokožka sa zlepšila od kedy „s ňou viem komunikovať“.

Čo pre teba znamená sebaláska?

Sebaláska je pre mňa jednak prijatie sa a tiež je to to starostlivosť o seba samého tak, akoby sme sa starali o niekoho druhého, koho veľmi ľúbime a na kom nám veľmi záleží. Lebo veľakrát sa ľudia starajú o svoje deti prvotriedne, že im nenechajú skriviť vlások na hlave a je to na ich úkor. Také maličkosti, zobrať sa von, aj keď ideš len sama, dopriať si starostlivosť vonkajšiu alebo vnútornú, starať sa o svoje mentálne a fyzické zdravie.

Ty si bola v sedemnástich na interrupcii. Bola si znásilnená, alebo to bol sex na jednu noc?

Nebolo to znásilnenie, bolo to dobrovoľné pod veľkým vplyvom alkoholu. Bola som na párty, odkiaľ som odišla s chalanom, ktorý bol starší. Nebol to nejaký veľký rozdiel ale bol dosť starý na to, aby vedel ako sa má zachovať. Samozrejme to nemôžem naňho zvaľovať. Po tej noci som išla domov, žila som si svoj život. S tým chalanom som vedela, že to asi nebude mať budúcnosť…Potom mi meškala menštruácia a zistila som, že som tehotná.

Ako si celú túto situáciu zvládla?

Toto je niečo, čo zvládaš celý život. To nie je také, že zvládneš tých pár týždňov, kedy to riešiš a ideme ďalej. Nesieš si to v sebe stále.

Mala si niekoho, komu si sa mohla zdôveriť?

Áno, tú moju sesternicu, s ktorou sme v detstve držali diéty, ona bola môj parťák. Ja som inak dlho nemala jednu dobrú kamarátku, dlhoročnú, ako to býva zvykom, lebo my sme sa teda často sťahovali a nestihla som si nikdy s nikým vybudovať taký vzťah.

Mala som sesternicu a vtedajším kamarátkam som sa to bála povedať, lebo som si myslela, že ma odsúdia. Dlhé roky som to nehovorila, držala som to v sebe. Teraz sú tie kamarátstva iné, už sme dospelé, už riešime iné veci a viem na koho sa môžem spoľahnúť.

Sesternica bola pre mňa number one, na jej popud som išla na terapiu, kde som si odpustila a nie len sebe ale aj mojej mame.

Čo by si odkázala dievčatám, ktoré sa ocitnú v tvojej situácií?

Akokoľvek sa rozhodnú, bude to správne rozhodnutie. Nenechajte sa nikým odsudzovať, nikto nie je vo vašej koži, každý ma svoju situáciu, každý rieši vo svojom živote niečo iné. Nemali by ste sa za to nenávidieť, lebo to, čo sa vám stalo, nie je iba vaša vina, vždy tam sú dvaja ľudia, môže za to viacero okolností. Ak je to potrebné, nech vyhľadajú odbornú pomoc, tým myslím psychologičku a ak chcete, pokojne mi môžete napísať. A hlavne si odpustite!

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sú za život, teda proti interrupciám?

Hm, mne kvôli tomuto stroskotalo jedno kamarátstvo, kedy bola moja kamoška kresťansky založená ale vôbec sa podľa toho nesprávala, čo je podľa mňa veľké pokrytectvo. S ňou sme sa kvôli tejto „pro life“ téme rozhádali.

A asi by som im odkázala to, že by mali mať viacej empatie, snažiť sa vžiť do tej situácie aj keď sa to vôbec nedá. Ja totižto nerozumiem tomu, o čo takýmto ľuďom ide. Nemali by mať potrebu rozhodovať o živote iných ľudí. Ja im tiež nekecám do toho koľko majú detí a za akých podmienok. Keby im do toho idem kecať, tak sú to ľudia, ktorí zámerne nepoužívajú ochranu, majú veľa detí, ktoré vyrastajú v zlých podmienkach, často sú obeťami šikany a tie deti nedostanú možnosti také aké by mohli dostať. Ja som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla, pretože som vedela, že by som to dieťa nemala ako uživiť. Raz, keď budem mať dieťa, tak mu chcem dať viac, chcem aby malo všetky možnosti, ktoré môže mať, nechcem ho o nič ukrátiť. Nehovorím, že je to zlé ako to robia „pro life“ ľudia, je to ich voľba a podľa nich je to dobré a ja im to neberiem. Mohla by som im do toho kecať ale nerobím to, lebo to nie je moja vec, rovnako ako moja interrupcia nie je ich vec.

Ešte by som im odkázala jeden príbeh od Livie a Tero, ktoré robia afirmácie. Bol tam príbeh o dvoch dušičkách, ktoré sa rozprávajú, že majú ísť na svet, žiť ako ľudia a tá jedna hovorí, že by sa veľmi chcela naučiť odpúšťať a tá druhá hovorí, že dobre tak spravme dohodu, ja ti ublížim a ty mi odpustíš, ale musíš mi sľúbiť, že si na to spomenieš, že je to tá tvoja lekcia, ktorú sa máš naučiť a že mi naozaj odpustíš. Takže možno aj to dieťa je nejaká malá dušička, ktorej sa to malo stať a možno som s ňou tiež uzavrela nejakú dohodu a bolo to takto.

A čo myslíš, ako by sa dalo týmto neželaným tehotenstvám predchádzať? Je tu nejaké povedomie o sexuálnej výchove? Lebo ja čosi pamätám na našu sexuálnu výchovu v siedmej triede, bola o tom, že chlapcov poslali do jednej triedy, dievčatá sme boli v druhej triede, bez slov nám rozdali balíčky, kde bola jedna vložka, jeden tampón a malá brožúrka o čo ide. Myslím, že to bola kampaň od Always.

My sme to mali presne tak isto. Viac sa s nami rozprávali o bezpečnosti na internete ako o bezpečnosti pre sexe. Ja som sa zamýšľala počas corony nad tým, ako som mohla celej tejto situácií predísť. Počúvala som veľa podcastov o sexuálnej výchove, o komunikácií s deťmi o tejto téme. Veľmi by som chcela byť súčasťou nejakého tímu, ktorý bude chodiť po školách a rozprávať sa s deťmi. O sexe, o tom čo robiť, keď sa niečo stane. Asi by som musela byť nejako vyškolená ale je to môj drem job.

Napríklad nám na strednej pridali predmet finančná gramotnosť a bola by som rada, keby sa pridá predmet sexuálna výchova a vzťahy. Bol by to predmet, ktorý by bol každý týždeň, deti by sa na to tešili, lebo deti sa radi dozvedajú a rozprávajú o sexe aj keď sa popri tom chichotajú, chcú o tom vedieť viac. Jediný zdroj je internet, kde pozerajú porno, čo je veľmi nereálny zdroj. Ja neviem, či si mladí ľudia hľadajú nejaké odbornejšie články. Ja som sa napríklad o svojom cykle všetky informácie dozvedela až na vysokej škole, čo je dosť neskoro, keďže som už v sedemnástich mala sex, tak som to mala vedieť už vtedy. A dievčatá by to mali vedieť skôr a aj chlapci, tých z toho nebudeme vynechávať! Minimálne od pätnástich by sa mala učiť sexuálna výchova. Pretože skúšajú všeličo, môže sa stať všeličo a mali by si vedieť dávať pozor.

Aká Ivana si?

Aká som? Hmm. Ja som momentálne v takom zvláštnom štádiu, kedy sa snažím vidieť šťastie aj vtedy, keď na niekoho vysypem čo všetko sa mi deje. Myslím si, že som šťastný človek, lebo mám niečo, čo niektorí ľudia nemajú. Môžem sa rozvíjať. Občas mám na seba vysoké nároky, to sa mi vráti tak, že na to doplatím svojím zdravím, ochoriem. To je taký zdvihnutý prst. Som múdrejšia ako som bola, lebo aj keď sa hrniem za prácou a financiami aby som si mohla dovoliť všetko čo si potrebujem a chcem dovoliť, aj napriek tomu sa snažím veľa oddychovať, čo som predtým nevedela. Hľadám momenty, aby som mohla tráviť čas sama so sebou, lebo som si uvedomila, aké je to pre mňa dôležité.

Aká Ivana by si chcela byť?

Presne taká, aká som.

Vďaka ti Ivi, za čas, rozhovor, otvorenosť a osvetu, ktorú šíriš.

Ivanu nájdete na jej instagramovom profile:

https://www.instagram.com/ivinitty/?hl=sk,

ak máte podobný problém, napíšte jej, poradí vám. Okrem toho momentálne spustila kampaň, v ktorej posiela maily poslancom NRSR, ktorí hlasovali ZA sprísnenie interrupcií. Určite Vám rada poskytne všetky informácie. Treba sa nám ozvať.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.