Išli sme na dovoľenku

Cestovná kancelária – Krásne Múzy

Destinácia – Bratislava

Dĺžka pobytu – 26. – 28 . máj 2017

 

Piatoček

Viera – ahoj piatoček, dnes nebudem robiť nič, len budem krásna.

Dáša – ahoj piatoček, dnes ešte namaľujem šípky, aby sa ľudia vedeli dostať  zo zastávky Gerulata do Sľuku, všetkým pripravím kostýmy, skontrolujem, či je všetko v poriadku, nebudem jesť, večer je premiéra.

Boli sme na premiére Sonety 2016, lebo Dáška pomáhala pri scénografii. Povedala som si, že budem pekná a nepôjdem do divadla len tak – v rifľoch. Obliekla som si krásne šaty, ktoré som dva dni predtým našla vo vintage sekáči. Vlasy natočila, ústa nafarbila, kvety kúpila. Čakala som na mhd.

Dievčatko – ty si princezná ?

Viera – júúúúúúúúúúú.

Tak som šla za princeznú. V divadle som stretla mojej mamy najlepšiu kamarátku z detstva Zuzu Rapčanku. Ono je to pochopiteľné, ale teraz to nebolo, lebo ja  som z Korytárok a ona tiež a zrazu bola v Bratislave na premiére a tak sme sa vybozkávali a vystískali.

Po predstavení sme čo to popili (ja nie, lebo nepijem) ale šla som dievkam vypýtať ešte fľašu vína, aby mali cestou z Rusoviec do mesta čo piť. Poznáte to, keď idete v piatok zmordovaný z práce a v mhd, alebo na ulici alebo kdekoľvek vystrája skupina ľudí a vy ich neznášate? Tá skupina ľudí sme boli my. Dokonca sme sa miestami hrali na rozlúčku so slobodou (a tá naša bola zábavnejšia ako tá, ktorá prebiehala v prvej polovici autobusu – možno preto, že tá bola ozajstná). Všimli sme si kameru a Dáška sa zľakla, že nás môžu monitorovať.  Mňa dotlačili topánky, tak princezná chodila bosá. Večer a noc sme prežili v Doske. Odporúčame, dávame päť * z piatich.

Zápisky od Brigit

Viera – premiéry boli, sú aj budú.

Viera – prvý raz som sa niekomu podpísala ako Šedá. (keďže ma to zaskočilo, podpísala som sa ako prváčik a mienim to tak nechať, páči sa mi to)

 

Sobotka

Viera – ahoj sobotka, hráme divadielko.

Dáša – ešte spí.

Otvárali sa dvory na Kapitulskej – pre mnohých tá najkrajšia ulica v Bratislave, pre mňa osobne až tak nie. My sme tam hrali  Margarí Margarú. Pani, ktorá nás uvádzala, si myslela, že je to o dvoch mačkách, načo som jej ja (popri tom ako som stavala scénu) vykríkla, že je to len o jednej mačke. A ona sa opýtala, že prečo teda Margarí Margarú a ja že no lebo meno priezvisko. Už som bola v postave Anči, mohla som si to dovoliť. Detí sa nazbieralo, tešili sa.

Dievčatko – hahaha ono je to k veci.

Najkrajšia kritika, akú môžeme dostať. Príďte sa niekedy pozrieť na Margarí, ono je to fakt sranda. Ja hrám hlúpu Anču. A deti sa so mnou nechcú fotiť. Iba s mačkou.

Ale  to nie je o fotení sa, ale o tom, ako rýchlo dokážeš zložiť scénu. Nie nemáme technikou. Všetko samé, lebo sme drsňáčky. Ak raz budete na ulici vidieť tri až štyri dievčatá, ktoré nesú veľkú krabicu, ďalšiu krabicu z ktorej vykúka hlava mačky a veľkú Ikea tašku, tak verte tomu, že sme to MY!

Cestou domov som sa zastavila v Starej tržnici. Kúpila som si  margaré- ty.

Viera – aha som si kúpila, lebo ľúbim – neľúbim.

Dáša – no to kým všetko obtrháš, tak sa aj zas zaľúbiš.

Doma bolo veselo. Dáške prišiel na obed brat aj s kamošmi z Liptovskej Lužnej. Dáška im vystrojila kus kus so zeleninou a troškou mäska. A oni nie sú na takie hlúpe jedlá naučení. Ale zedli. Aj vypili. Aj odišli.

A my sme sa vyparádili, pozreli sme facebook o aké udalosti sme sa  v tento deň zaujímali a rozhodli sme sa pre prieskum na VŠVU. Tam sme nabrali inšpiráciu. A mňa dotlačili krpce. Tento krát to schytala druhá nôžka. Ale bosá som nechodila.  Dáška mi oznámila, že ideme do Mlynskej, potrebovala sa stretnúť s bratom, ktorý tam šiel na Bažanta.

Človek – tak čo dievčatá, do Mlynskej ?

My  – uhm.

Človek – hej veď treba trošku za kultúrou.

My – smiech.

V mlynskej sme si stihli kúpiť oriešky, vycikať sa, stretnúť moju kamošku Maju, ktorá už o pol ôsmej bola trošku pripitá (v noci mi volala raz od nej, potom od môjho bratranca, lebo svoj mobil si zablokovala a chcela mi povedať iba to, že ma veľmi ľúbi), uja, ktorý sa sťažoval, že bažant je drahý. O ôsmej sme chceli byť v Doske, lebo tam boli skúšky z umeleckého prednesu. S bratom sme sa nestihli, prednes sme stihli. Večer a noc sme prežili v Doske lebo päť *.

 

 

Nedeľa

Viera – dnes robím obed.

Dáša – dobre.

A tak som šla nakúpiť. Budeme mať hamburgery.  Dáška zatiaľ trošku poupratovala. Ak k nám raz prídete na návštevu, čo môžete, bude sa vám u nás páčiť. Máme aj návštevnú knihu (na záchode). A máme aj oblak (v kuchyni). A máme aj vežu z pizza obalov (to sme všetko nezjedli, je to rekvizita). A teraz máme aj veľa kvetov (lebo premiéry). A máme sa spolu dobre.

Obedujeme.

Hrá nám Rádio Regina Banská Bystrica.

Počúvame vinše.

Jeme hamburgery.

Hrajú ľudovky.

Usmievame sa.

Dáška zariadila poobedný program. Nedeľa ako stvorená na výlet do Rusoviec. Nehľadajte v tom skryté významy. Dáška tam v piatoček po premiére zabudla polku kostýmov. Nevadí. Tak sme sa previezli. Keď sme čakali s dvomi plnými taškami pánskych košieľ na mhd, Dáška sa ma spýtala, či mi hovorila o tom, ako sa jej starkovci presťahovali do Rusoviec. Povedala som, že nie.

Dáša – No, normálne na dolniaky išli, že im tu bude lepšie. Ale nebolo, potom sa vrátili domov. A starkú tu štípali komáre a tak si len tak sadla a povedala im. Len si ma zjedzte vy komáre !

Cestou domov, sme sa zastavili v Lidli. Kúpili XXL balenie tekutého pracieho prášku (lebo tie kostýmu sa neoperú niekde, iba u nás), aviváž, a XXL balenie kuchynských utierok. Išli sme pešo. Lebo sme dospeláčky !

Doma máme na sušiaku jedenásť pánskych košieľ.

Chlapa žiadneho.

Ale ja mám margaré- ty.