Ťažko sa mi píše o Jakupkovi. Teda nie ťažko. Je to ľahké. Máme spolu veľa pekného a mám rada, že je to len naše. Ale predsa by som trošku chcela. Iba tak trošililinku. Iba tak máličko, ako sa môže.

Mala som už pár frajerov, mama sa čuduje, že ako som ich mohla mať už toľko. Aj Dášina starká sa čuduje, že ako tá Dáša môže mať toľko frajerov, že ona len starkého mala. Na to jej Dáša povedala, že to je asi tým, že nie je iba doma, že je kade-tade, stretne hocikoho a… A starká jej na to povedala, že ona tiež nebola len doma a bola aj v Partizánskom a predsa len toho starkého mala.

Ale tento môj Jakupko. Ha Jakupko preto, lebo starká si už horšie pamätá mená. A frajerov už bolo. Tak si tohto zapísala do kalendára tak ako počuješ. Jakupko. A vždy keď spolu voláme, tak mi hovorí: „ … a aj tvojho chrobáčika vybozkávaj aľe joj zas mi nezíde na rozum ako sa volá.“

Jakupko. Je čierny. A pekný. Skôr som ho počula prdieť ako rozprávať. Naša love story sa začala na jednom festivale, kde predával kávu a ja som chcela bezlepkový koláčik. Potom si ma našiel na instagrame, napísal a ja som mu neodpísala. Ale kamoškám, čo tam boli so mnou som povedala, že ten raz bude môj frajer. A je. Neodpísala som mu, lebo som mala frajera iného. A keď už iný nebol, tak som mu odpísala. Bolo leto a rada na to všetko spomínam. Dlho som ho volala asifrajer.

Keď sa nás ľudia pýtajú, ako dlho sme spolu, nevieme. Povieme, že toto bola naša tretia Pohoda. Prvá bola taká smiešna. Bol s kamošmi a vyzerali dosť kúlovskí. Keď ma stretol, dal mi pusu. Kii, jeho ozaj pekná kamoška na mňa zazerala. A ja som na ňu trošku žiarlila. Lebo je fakt pekná. Haha a teraz sme kamošky a chodíme spolu na rande, kde jeme koláče.

Ale prvá Pohoda. Boli sme spolu jeden deň. Teda nejak sa na mňa ráno nalepil. Zobrala som ho na detské predstavenie, kde zaspal. Keď predstavko skončilo, nevedela som ho zobudiť, tak som ho tam nechala spať na tulivakoch. Pohoda je taká, že ľudia nesúdia, kto je ako oblečení, kto ako vyzerá a kto kde spí. Šla som si po svojom, pozrela nejaké koncerty, rozhovory a po pár hodinách som sa preňho vrátila. Najedli sme sa a užívali Pohodu. Večer bola búrka a my sme pozerali filmy v Martinus stane. Tam mi prvý raz povedal, že mu je so mnou dobre. A ja som nepovedala nič. Potom som ho zobrala do nášho stanu a fakt netuším ako sme sa tam vtrepali ja, Dáša a veľký Jakub. Ale vyspali sme sa.  V nedeľu ráno mi zas volal. Že by ešte chcel byť so mnou. A ja že tak dobre. Išli sme spolu na kávu, teda ja som chcela chai latte s bezlaktózovým mliekom. Vysmial ma. Vyzerali sme ako cigáni a ľudia v rade sa na nás zabávali. Musela som mu sľúbiť, že keď mi kúpi chai latte s bezlaktózovým mliekom, uvarím preňho koložvársku kapustu! Čo sa aj stalo asi týždeň na to. Po Pohode ma zobral k jeho mamine, jedla som najlepšiu ryžu i keď teta tvrdila, že sa jej nevydarila. A po Pohode sme šli spolu vlakom a každý k sebe domov.

Pohoda minulý rok bola taká, že už sme vedeli, že sme frajeri. Ale aj tak som bola prirpavená na to, že zmizne. Že sa vyparí s kamošmi niekde – do stratena. A nevyparil sa. Veľa sme sa stískali a smiali. Na LP sme sa stískali ako o život a „Lost on you“ by sme mohli nazvať „našou pesničkou“.

Máme kamoša Mireka. On je učiteľ, ale je veľmi smiešny. Rád skáče do košov. Len tak si kráčate s partiou a zrazu si Mirek odskočí do smetného koša. Minulý rok na Pohode som sa opila až v nedeľu doobeda. Hrali sme sa, fotili s Kaščákom a ďakovali. Najkrajšie po Pohode bolo, že sme sa s Jakupkom nedohadovali ku komu ideme spať. Lebo sme išli k nám.

Táto Pohoda bola láska. Ako každá iná. Vystrojili sme sa do stanu aj do dažďa a búrok. Dokonca máme aj rozkladacie stoličky a nafukovací matrac! Týždeň pred Pohodou som si stiahla aplikáciu a vytvorila line-up. Občas sme ho aj dodržiavali. V tej apke je aj odpočítavanie a ja som šla vyskočiť z kože, kedy to už všetko bude. Do Trenčína sme cestovali v stredu a išli sme ešte na pivo s kamošmi. Marek je Jakubov bráško, ktorý žije v Prahe. Doniesol aj svoju novú frajerku Darynu (áno tvrdé y, lebo je z Ukrajiny). Tak trošku im závidím začiatky vzťahu. Že pred sebou neprdia a také tie ňuňu veci, keď ešte jeden druhého spoznávate. Daryna je smiešna, fajne sme si zatancovali. A Marek je pri nej Marekom.

Pohoda s Jakubom je taká, že môžme byť akí sme. Tancujeme po našom, smejeme sa veľmi, ja si aj porevem, on ma postíska. Keď chcem ísť spať, odprevadí ma, keď ide spať on, prídeme ho zobudiť. Keď som hladná dá mui koštovať. Keď mám dobrotku, trošku si odhryzne. Aj si cucnem z jeho vínka. Aj mu kúpim aperol na raňajky. Dáva pozor aby som pila veľa vody. Na vítaní slnka mi vyznáva lásku, ale to sa môže, lebo je opitý. Spievame, váľame sa, objímame kamarátov, známych, rozprávame sa s hocikým. A potom ideme domov, k nám.

O Jakubovi by sa dala napísať kniha. Možno na starobu. Na spomienky.