(a je ok, že ty si to tak nemala)
Trimester tretí
Brucho rastie. Vonku je pekelné teplo a puchne mi pravá noha. Pôrodná asistentka mi odporúča viazať si brucho a kúpiť si sťahovaciu ponožku na nohu. Brucho som ochotná viazať si “len” doma, pretože vonku by mi v tom bolo teplo. Ponožku poctivo nosím. Schody stále zvládam. Na konci dňa s väčším funením. Poobede vždy spím. Bubák pri mne, blízko pri brušku. Jem čučoriedky s čučoriedkami, prekladané čučoriedkami. Najlepšie trikrát do dňa.
Dovolenka
Vybrali sme sa na netradičnú dovolenku. Jakubko ma chcel veľmi predstaviť svojej rodine na severe Čiech. Cestu sme si rozdelili na polovicu, s prestávkou v Prahe. Dobre sme spravili, už mi bolo v tom aute celkom dlho. Ale k tej dovolenke. Až keď sme sa blížili k cieľu, uvedomila som si, že vlastne budeme pár dní zdieľať bývanie, pre mňa s cudzími ľuďmi. Trošku som sa zneistila, či to zvládnem(e). Predsa len s tým bruchom a únavou. A ono to bolo dokonalé!
Možno si spomínate na také tie rodinné návštevy počas leta z Čiech. K nám tak chodila rodina, spali kade tade po dome, na hocijakých molitánoch ej kej ej matracoch. Cez deň sme boli veľa von a v prírode, večer opekali špekačky. Také tie nie načančané prázdniny a predsa dokonalé. Tak toto bolo presne to. Dobré a hlboké rozhovory, srandičky, spoločné jedlo, vzájomná starostlivosť a radosť z prítomnosti. Aj leňošenie, aj turistika, aj spoločenské hry, aj film. Ťažko sa nám odchádzalo. Jakubov strejdo je už aj môj. A jeho dcéry budú najláskavejšie Dorotine tety.
Prizeranie v tehotenstve
“Všímam si, že som lenivšia prizeračka.” napísala som kamoške. Aj keď som sa snažila fungovať ako predtým, už to ako predtým nebolo. Napríklad – chodila som s dietkami na najbližšie ihro a nie niekam ďaleko od domu. Keď išli do “nebezpečenstva” bola som prítomná, ale nie im rovno za zadkom. A možno im to aj dobre padlo vo vývine. Neviem. Keď sa naše bábätko narodí, asi bude očakávať súrodencov, ktorí mu do brucha kričia všetko možné. A možno aj bude prekvapené, keď bude doma ticho. Uvidíme. Každým dňom v práci si zvedomujem, aké mám šťastie, že prizerám. Koľko toho vďaka tomu viem. A nemyslím len vo vzťahu k dietkam. Vďačná som aj za to, že som videla ako ženy – matky prechádzajú tehotenstvom, aké to je byť s bábätkom doma, aká je dôležitá pomoc okolia, ako bábätko nepotrebuje haldy vecí, no potrebuje láskavú mamu, ako sa mení partnerský vzťah. Som zvedavá, ako sa budeme mať s novým človekom doma.
Najkrajšie obdobie v mojom živote
Aj keď sme sa počas tehotenstva na tejto vete smiali niekoľkokrát, na konci to hodnotím ako naozaj jedno z najkrajších období v mojom živote. A nemyslím tým vzhľad, i keď som naozaj pekná.
Myslím tým sebarozvoj.
Sú témy, ktoré púšťam. Nie že by na nich nezáležalo, už ma nebolia. Odišli. Prijímam svoje telo. Je krásne, ja som. Prvýkrát sa v lete nehanbím byť na kúpalisku v plavkách. “Zrazu” to ako vyzerám, dáva úplne iný význam, keďže vo mne rastie človek. Vzťahy, niektoré sa upevňujú a ja viem, že sa môžem spoľahnúť. Iné odchádzajú a aj keď je to bolestivé, patrí to k životu. Vzťah s mamou. Prehlbuje sa a mení. Vidím, že už pre ňu nie som malou, cítim, že sa rozprávame partnersky. Teším sa z jej prítomnosti a keď odchádza plačem. Ako rastie brucho, rastiem aj ja a moja sebadôvera. Som zvedavá aká matka sa zo mňa zrodí.
Fotky fotil Jakub, už ani neviem kedy. Pokračovanie zas na budúce, o posledných dňoch.