Ja by som len chcela napísať, že sa mám veľmi dobre. Ale nie tak priemerne dobre. Ale tak, ako som sa vždy podvedome chcela mať. Akou Vierou som chcela byť a akou som sa stala. Sedím u nás doma. Doma myslím v Bratislave,  v podnájme. Hypotéku nemáme, lebo na ňu nemáme. A to sa nesťažujem, to som rada. Bývame v lokalite, kde sa susedia poznajú, stretávajú, staršie susedy chodia piecť koláče k tým mladším. A tie mladšie sa dozvedia všetko o všetkých ostatných. Všade máme blízko, všade chodím pešo. Veľmi to tu mám rada.

Včera večer sme sa s čiernym princom spolu vrátili domov a on povedal, že to tu vonia ako doma. A ja že tak to prosím. A on, že to tu vonia nami. A ja som bola ozaj rada.

Mám rada také soboty, že ideme na raňajky niekam. Že sa túlame po meste a hm teraz som hladná, tak si dám to, teraz som smädná, tak si poďme dať tamto. A za to som tiež rada.

Dnes je sobota ráno. Mám meniny a čierny princ ma pozýva na raňajky. Vyberáme palacinky, lebo ich mám rada. Prší, on má kapucňu, ja dáždnik. A on je z toho nesvoj, že vraj sme ďaleko od seba. Delí nás len dáždnik. Trošku vystrájame. A mne sa podarí pichnúť mu dáždnikom do pery. Takí sme. Roztopašní.

Sedíme a zvoní mi telefón. Volá mi tetka Hela, ktorá pozná narodeniny a meniny všetkých členov našej mnohopočetnej rodiny (keď je u nás oslava je nás okolo sedemdesiat). Aj sa zakecáme aj som rada. Tetka Hela je taká dobrá tetka. Keď som bola malá, raz som nechcela ísť do škôlky. Inak som tam chodila rada, lebo som bola šikovná a tiež vtierka. Ale raz nám zastupovala taká veľká tučná učiteľka, bola prísna a ja som sa jej bála. Tak som sa pred škôlkou naschvál strepala a mame som povedala, že hm dnes asi do škôlky nepôjdem, že ma musí zaniesť k tetke Hele. Aj zaniesla.

Pri palacinkách sme sa rozprávali, že akí sme a akí sme boli. Ja tak rada filozofujem. A povedala som, že som taká, aká som vždy chcela byť. A nestalo sa to zo dňa na deň. Mám vážne podozrenie, že je za to zodpovedný čierny princ. Ono mi je to ťažko opísať. Viete ja sa na nič nemusím hrať, nemusím sa nútene prispôsobovať, môžem plakať, rehotať sa. Pozná ma. Veľa z vás ma takto naozaj nepozná. So všetkými mojimi názormi, ktoré viem zmeniť a ktoré akceptuje. A ja som rada. A som rada, že sa vieme dlho rozprávať a stále máme o čom. A potom mám rada, aj keď sme doma a sme spolu ticho. Každý vo svojom tichu. Taká Viera som. Na jednej strane dospeláčka na druhej dievčisko.

Raz za čas ideme do Detvy a opijeme sa. Prídeme na oslavu, svadbu, na víkend a stane sa. A na druhý deň spolu trpíme, dáme si pivo, prechádzame sa po Korytárkach a ja mrnčím, že či sa tam nemôžme presťahovať, lebo tam by nás poznali v obchode a pri každom dome by sme sa pozdravili s mojou rodinou a čierny princ sa smeje, že ak to budem chcieť aj triezva, tak sa o tom môžme porozprávať. A hej potom vytriezviem a viem, že nám je dobre tu, doma. A tu sa tiež pozdravia tety v obchode a aj milá slečna v kaviarni a aj ujo, čo predáva notabene.

A ešte mi je veľmi dobre v práci. Denne rozdám asi milión boštekov a je mi to vrátené láskaním, škerením, ťahaním za vlasy, slintaním. Tie dva drobce ma učia vnímať svet úplne inak. A mne sa vynárajú spomienky. Keď sa Raffie dookola pýta a prečo, myslím na starkú, ktorej som za deň vedela miliónkrát povedať starká a prečo? Keď sa vyfintíme a ideme do divadla alebo do múzea, myslím na tetu Ruženu a naše dámičkovské výlety. A keď napúšťam vaňu a rukami mixujem teplú vodu so studenou, vo svojich rukách vidím mamu a seba malú ako jej večne stojím za riťou. A som za to rada, že si pamätám, že si môžem spomenúť. Ale hlavne si uvedomujem aká obrovská zodpovednosť je byť rodičom. A aká je to makačka byť dobrým rodičom.

A za čo som ešte rada. Za zdravie. Starkine slová ľen to zdravia si šanuj a nak sa ti vedie.  Za šťastie a aj za smútok. Lebo to tak je, ruka v ruke. A lásku. Tej mám nekonečne veľa. Za to, že spoznávam, počúvam, že plačem na koncerte starých tetušiek, že skáčem na koncerte Jany Kirschner a stískam plačúce dievča vedľa mňa, ktoré vôbec nepoznám. Rada som, že žijem podľa seba. Podľa svojej Viery.

Taká Viera som, pojašená, dospeláčka, umrnčaná, veľkáčka, všakovaká.