Povedala mama, keď dojedla moju polievku v deň, keď som sa vydať chystala.

Sedím v klientskom centre, chcem počúvať podcast ale nevládzem vnímať. Vypínam ho a „iba“ čakám. Za posledné obdobie sa toho udialo veľa a ja som nestihla byť so sebou. V ruke žmolím starý občiansky s poradovým lístkom. Funím, lebo teraz už funím. Pozerám sa na Vieru Farbiakovú na občianskom. Necítim smútok.

Naša svadba mala niekoľko dátumov a niekoľko konceptov

Zasnúbili sme sa v lete 2022 na prechádzke s Bubákom. Nebolo to žiadne romantické a premyslené gesto. Bolo to spontánne tu a teraz. Jakub mi prsteň nakreslil perom a ja som si ho potom ešte dva dni obťahovala, aby som ho tam mala. Naša svadba mala niekoľko dátumov a niekoľko konceptov. Mala byť aj na chate, aj v lese, aj na lúke, aj na lodi. Dokonca som sa pridala do FB skupiny svadby 2022/23, aby som nabrala inšpiráciu. No niekedy som sa nestačila čudovať, čo a ako ľudia riešia. Skupina sa stala mojím „guilty pleasure“ a sekciu komentáre som hltala. Moje obľúbené boli:

„Sestra chce prísť na moju svadbu v jej svadobných šatách! Čo mám robiť?“

„Moja mama sa teší, že na svadbe bude veľa mladých mužov, už teraz si skúša niekoľko šiat a hovorí, ako ich …., no viete, tých mužov, veď viete, čo s nimi chce robiť. „

„Dobrý deň, máte niekto skúsenosť s SBS na svadbe? Máme v rodine pár výtržníkov a potrebujem to vyriešiť takto.“

Ako mladšia som snívala o veľkej a tradičnej svadbe. Dokonca som chcela byť v kroji a prísť na kočoch. Vyrástla som z tradícii a koní.

V náš svadobný deň som sa prebrala o 4:50. To je teraz taký bežný čas, kedy vstávam. Spravila som si čaj, ľahla na gauč, Bubák si ľahol k mojim nohám. Pustila som si Denník Bridget Jones.  Na garniži sa hompáľali skutočné svadobné šaty, ku ktorým som sa dostala náhodou. Ale pekne po poriadku. Nevedela som, čo budem mať na sebe, keďže dátum svadby vychádzal na tretí trimester tehotenstva. Áno, na poslednú chvíľu. Verte či nie, tých dátumov bolo viac. Ale ľudia, príbehy, emócie, byrokracia, zmena priezviska, najhorší zážitok na matrike v Trenčíne a najmilší zážitok na matrike v Bratislave zariadili takto.

23.9.23, až keď som vytvorila pozvánky pre hostí a hostky, som si všimla, aký pekný dátum máme. A do toho to je prvý jesenný deň. A aj taký bol.

Odobierka polievkou

Jakub je hore. Objímame sa. Dnes máme svadbu! Treba toho ešte toľko vybaviť a ja nevládzem. A tak sa Jakub vyberá na pochôdzky sám, nech môžem spať a oddychovať. Išiel zobrať kyticu – resp. aj vyberá, ako má vyzerať, na nákup aj potravinový aj drobnôstkový. Ja sa snažím oddychovať. Do toho prichádza moja mama, ktorá sa nechala oklamať bratislavským taxikárom. NIKDY si neberte taxik „len tak“ zo stanice. Sú to zmrdi. Ale už sme spolu. Vyzeralo to tak, že nepríde. Cez týždeň ju skolila choroba. Ale je tu. A tak to má byť. Naberám jej polievku s názvom „čo dom dal“. Nevie sa jej dojesť a stále opakuje, že lepšiu polievku už dávno nejedla.

„Môžeš sa vydávať!“ hovorí a ja v tom počujem aj to, ako ma ako mama púšťa.

Prichádza Jakub aj so všetkými vybavenými vecami a nááááádhernou kyticou kvetov, objímame sa, objíma aj mamu, ide jej pomôcť ubytovať sa a je čas. Sprcha, vlasy, zvonček zvoní jeden za druhým, topánky sa kopia, prichádzajú najbližšie osoby, Bubák nechápe, čo sa deje. Aj sa teší aj je zmätený. Vysvetľujem mu, že je všetko v poriadku a budeme celý čas spolu.

Skutočné svadobné šaty

Obliekam si šaty, ku ktorým som sa dostala len pár dní predtým. Stretla som na venčení kamošku a hovorím:

“V sobotu sa vydávam.“

“Čooo? Nechceš si vyskúšať moje šaty?”

“Hmmm, čo ja viem, či ich zapnem?”

“Tak sa na tom aspoň zasmejeme”

A ja som ich zapla. A aj som v nich bola nádherná. 

Odoberáme sa z domu v sprievode najbližších na električku. Áno, išli sme do mesta električkou. Prichádzame na miesto činu, vysvetľujú nám, ako to bude prebiehať. 

„A tu už sa podpíšete novým priezviskom.“

 „Do kelu, ja som si ho zabudla nacvičiť!“ 

Prichádza zvyšok ľudí. Jedno „moje“ dietko na kolobežke a červenej prilbe a je to najmliší príchod, aký som kedy videla! Všetko je pripravené, ľudia sú v sieni a my čakáme, kým začne hrať José González. Dovnútra vchádzame spolu. Ja si od radosti aj poskočím.

Obrad bol krátky a výstižný. Mali sme pripravené aj naše sľuby, ale v tom momente som to necítila na čítanie a tak sme ich vynechali. Navliekli si prstene, dali si áno a bolo. Bubák bol celý čas s nami, raz pri nohách, raz na rukách. A viete čo je super, že tam nebol nikto, kto by nás za to súdil. 

Gratulácie, fontána, naháňajúce sa deti, fotenie, presun do Klubu pod lampou, malé občerstvenie, ľudia, objímanie, lúčenie, únava. Odchádzame domov.

Sme iba my, prečítame si vzájomne sľuby, pustíme hudbu a zatancujeme si náš prvý tanec ako manželia. Viera a Jakub Končo. 

Svadobná noc to bola iná. Mne prepukla choroba a Jakub mi v noci varil čaj. V dobrom aj zlom, zdraví aj chorobe. A čo iné sme už mohli robiť, veď tehotná už som.

„Ci link“ ozve sa zvuk v klientskom centre a na obrazovke svieti moje číslo. Vchádzam do dverí, sadám a pani hovorím, že tu mám nový občiansky. Chcela som si ich vedľa seba dať a odfotiť na rozlúčku. Pani ma však predbehla a ten starý šmarila „do smetí“. Tak čau Viera Farbiaková. Vitaj Viera Končo. Je mi v tebe spokojne.

Ďakujeme všetkým našim za spoločne strávený čas a pomoc! A tiež sa všetky láskavé gratulácie.

Vierka & Jakub & Bubák