Kika a Sue

Ja Viera, som sa narodila ako biela a som hetero. V tomto svete to mám len kvôli týmto dvom veciam o dosť ľahšie. A začínam si to uvedomovať. Tiež som na sebe pocítila, ako ľuďom vadí inakosť, ako rodine vadí inakosť. Každý z vás má priateľa alebo priateľku, manžela, manželku. Od spoločnosti sa to aj očakáva, že raz budeme v nejakom páre. Niektorí tvrdia, že pár môže tvoriť len muž a žena, že inak to byť nemôže. Iní a možno aj tí istí tvrdia, že homosexuáli nám prišli rozvrátiť naše tradičné rodiny. Takto, ja pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny a jediný, kto túto tradičnú kresťanskú rodiny rozvrátil bol môj otec. Lebo ľudia vo svete sú dobrí aj zlí. Ale nie je to kvôli pohlaviu, orientácii, národnosti alebo inej kultúre.

Vďaka instagramu môže človek poznať naozaj krásnych a inšpiratívnych ľudí. Také sú aj dievky. Sue a Kika. Sú lesby a veľmi citlivo, pre niekoho možno odvážne prezentujú ich vzťah na sociálnych sieťach. Rozprávali sme sa o obyčajnostiach vo vzťahu, ale aj o inakostiach. Jedno ale ostáva rovnaké. A je to láska.

O tom aké to je byť Kikou a Sue, krásnymi ľuďmi a lesbami.

Čím ste chceli byť, keď ste boli malé?

Sue:  Ja som chcela byť policajtka alebo vojačka.

Kika: Hm, ťažko povedať. Nemala som vytúžené povolanie. Asi som chcela byť športovkyňou. Aj som ňou bola.

Aké ste boli, keď ste boli malé?

Sue: Ja som bola dobrá.

Kika: Ja som bola čistý chlapec, hrávala som futbal, strihala som barbinám vlasy a trhala hlavy, hrala sa s pištoľami. Nikdy som nenosila šaty ani sukne, to bola pre mňa hrôza. Asi som bola lesbička od malička.

Sue: Ja nie, ja som nosila aj šaty aj s kočíkom som sa občas hrala.

Kedy ste si na sebe začali všímať inakosť?

Kika: S odstupom času si uvedomujem, že už od malička som bola iná. Radšej som sa hrávala s chlapcami ako s dievčatami. Dievčat som sa hanbila. Keď som odišla do Nitry na strednú, tak som si začala uvedomovať, že som asi iná. Ale ozaj, keď sa na seba pozerám spätne, vo mne to bolo od malička.

Sue: Ono to znie ako klišé v dnešnej dobe, ale ja som vždy hovorila, že sa nedá zamilovať do človeka ale do niečoho v ňom. Stále som si tým išla, nejakou spiritualitou. Mala som aj dvoch frajerov, sedemročné vzťahy. V tom prvom som sa bozkávala s frajerovou sestrou (smiech), to som mala nejakých šestnásť. V tom druhom vzťahu, to už som bola dospelá, som si uvedomovala, že ma lákajú ženy. Hovorila som si, že sa asi v tom vzťahu nudím a preto na niečo také myslím. Potom som sa do toho nejak dostala, v tom období som cvičila jogu a učiteľ nám povedal, že sa nám každému v živote čosi pohne a mne sa to pohlo. Začala som si hľadať baby na zoznamkách, chcela som sa s nejakými stretnúť. Spoznala som tri baby, to boli také romániky, niečo nové. Potom som spoznala Kiku a viem, že som konečne zaľúbená.

Aké to bolo na úplnom začiatku, nezľakli ste sa toho pocitu? Mali ste niekoho, komu ste sa mohli zdôveriť?

Sue: Pre mňa to už nebolo nejak náročné. Ťažké to bolo z toho hľadiska, že čo povedia rodičia a ostatná rodina. Kamošov som sa vôbec nehanbila, to som bola úplne hrdá na to, že som lesba. Ja som staršia, mám dvadsať osem a beriem sa a to normálne.

Kika: Zuzka je moja druhá priateľka, predtým som mala rok a pol vzťah, moji rodičia o tom nevedeli. Čiže som rok a pol klamala. Bála som sa našich, oni sú dosť prísni. Už to vedia, začiatky boli veľmi ťažké ale už si zvykajú. Ja som sa asi aj hanbila pred kamošmi, o mne by to možno nikdy nikto nepovedal, alebo to naopak možno tušili. Doteraz to nie je pre mňa úplne prirodzené.

A ako to teda zobrala vaša rodina?

Sue: Ja som písala blogy a nikto z rodiny o tom nevedel. Potom si môj brat prečítal nejaký blog a zavolal mi. Hovoril mi také veci, že asi som ešte nespoznala správneho chlapca. Vieš, niekto ťa ide v dvadsiatich šiestich presviedčať o tvojej orientácií… Mamine som to napísala do správy, také litánie, bola som opitá. Ráno som si hovorila, že ja krava načo som jej to písala a ona mi odpísala, že keď budem šťastná ja, bude aj ona. Nech si domov donesiem cigáňa, predavačku alebo draka, keď to tak ja cítim ona to rešpektuje. A môj tatko, on o tom vie, aj si s Kikou podali ruky, ale tvári sa nedostupne. On to zistil tak, že som Kike odfotila zadok a omylom som to poslala do správy, čo máme spoločný chat s rodinou. Zistila som to po pol hodine, všetko som odtiaľ odstránila a mamina na to iba odpísala: „videla som ju“ a k tomu smajlíkov. Tatko to nekomentoval, tak ja som to tiež nechala tak.

Kika: Ja som to mala horšie. Môj ocino je veľký kresťan a mamina je veľmi prísna. Asi som im to povedala v zlej situácií… ale začiatky boli ťažké. Vkuse sme sa hádali, veľa vecí mi povykrikovali. S odstupom času už to je lepšie. Zuzka už bola aj u nás, aj dostala koláčik. Ale vieš, ja som bola vždy tá slušná, vždy som prikyvovala a nikdy som si nevedela povedať svoj názor. Čo mi povedali rodičia, to som robila. Bola som taká tichá, nesvoja. Vždy boli na mňa hrdí. Asi som bola skôr také teliatko. Teraz si už hovorím aj svoj názor, vieme sa stále pohádať. Ale potom to prijmú. Takže krok po krôčiku. Mám ešte dve sestry, jedna je staršia, druhá mladšia. Ony to asi tušili. Tá mladšia to berie úplne normálne, s tou staršou to chce trošku viac času.

Bývate občas smutné z toho, že som lesba, mám priateľku, som šťastná ale moji blízki to so mnou nechcú úplne prežívať?

Kika: Na mňa to vie doľahnúť. Hlavne keď som dlhšie doma. Ten prechod do Bratislavy je vždy náročnejší.

Sue: Ja mávam občas také stavy, že asi by to mohlo byť inak. Nemám výčitky, ani sa nehnevám. Len o tom všetkom rozmýšľam.

Máte niekedy strach prejavovať si na verejnosti lásku?

Kika: Počas corony sme veľa času trávili v Rimavskej Sobote, odkiaľ je Zuzka. Tam to bolo cítiť, ten iný svet, ako keby zaostalejší v názoroch. V Bratislave je to trošku iné ale my sa zas nejak neukazujeme.

Sue: Ešte stále nevieš kto sa pozerá a komu to môže vadiť.

Kika: Prečo by to ale malo niekomu vadiť, to je náš život. To ako keby nám vadilo, že sa budeš držať s frajerom za ruku.

Sue:  Napríklad pred starými ľuďmi sa vždy pustíme a aj pred deťmi. Stalo sa nám, že sme boli v Trnave na jarmoku a tam po nás kričal nejaký skinhead, že fuj lesby a ja som sa naňho usmiala, lenže z neho išlo niečo zlé.  Z toho mám strach, že nám proste môže niekto ublížiť.

Čím všetkým ste znevýhodnené len vôli tomu, že ste inak orientované?

Sue: My si to ešte neuvedomujeme, lebo ešte nie sme v tom veku, kedy by sme sa chceli zobrať a mať dieťa, úver a všetky tieto spoločné veci. Sledujeme na IG také Češky, a oni to tam veľakrát rozoberali. Vieš, pri hetero svadbe je to pekná ceremónia, pri registrovanom partnerstve pár minútové podpísanie papierov. Keď chceš mať deti, tak nemôžu byť dve matky, je iba jedna, teda ak sa tej jednej matke niečo stane, dieťa ostane ako sirota. A to asi najdôležitejšie je obyčajná sloboda. Kike doma dám pusu, lebo mi to príde normálne ale akonáhle sme vonku, tak tú slobodu strácame.

Kika: Ja to má také zvláštne aj v mojom zamestnaní, keďže som učiteľka v škole. Ľudia sa boja, že som chorá, alebo ja neviem čo. Ale my sme ešte mladé, ešte tie dospelácke veci nevnímame.

A vy by ste chceli mať svadbu?

Sue: Ja by som chcela!

Kika: Keď sa o tom bavíme, tak riešime skôr zahraničie. Tu stále nie sú povolené registrované partnerstvá. To je tiež také, že keď sa chceš zobrať, musíš ísť do inej krajiny.

Z Instagramu na mňa pôsobíte veľmi slobodne a láskavo. Bolo tomu vždy tak, alebo ste k tomu museli prejsť nejakú cestu?

Kika: Vieš čo, ten instagram to je také…

Sue:  Väčšinou sa pohádame, keď tam ideme pridať nejakú fotku.

Kika: Snažíme sa prezentovať náš obyčajný život a vzťah. Častokrát je skutočnosť ešte obyčajnejšia ako na tých sociálnych sieťach.

Sue: Ale čo sa týka tej povahy, tak ja som bola veľmi upätá, záležalo mi na tom, čo kto povie, čo si kto pomyslí a posledné štyri roky mi to je už viac-menej jedno. Fotila som akty a teraz počas corony som si uvedomila, že dávam strašne veľa energie do ľudí a že si od toho potrebujem dať pauzu. Mojím cieľom bolo mať nejaké meno, že som fotografka, už sa mi to aj darilo a zrazu som prišla do bodu, že kašlem ja na popularitu. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že ten život je rýchly a aké sú niektoré veci nepodstatné. Ale je to všetko cesta.

Kika: Ja svoj instagram ani neriešim, skôr ten náš spoločný profil. A v povahe sa stále vyvíjam.

Sue: My si ten instagram robíme kvôli nášmu projektu, ktorým budeme šíriť osvetu práve v týchto témach.

Kika: Ale chceme to robiť peknou cestou, proste ukazovať, že žijeme v obyčajnom vzťahu, kedy sa aj hádame, aj máme pekné dni.

Áno, vy tam komunikujete obyčajnosti ako je napríklad menštruácia. Ako to inak zvládate, dve baby spolu a tie naše divné stavy pred menštruáciou?

Kika: Vždy sa pohádame. Ja som taká, že mne niekedy vadí aj to, že len dýcha.

Sue: Hej, Kika sa minule učila angličtinu, ja som si písala na počítači a prišla za mnou, že sa kvôli môjmu písaniu nemôže učiť.

(všetky tri smiech)

A ste nejak zosynchronizované?

Kika: Viac-menej áno. Občas to zahapruje.

(zase všetky tri smiech)

Bojujete niekedy proti zlým komentárom voči LGBTI komunite?

Sue: Ja nie.

Kika: My sme sa s tým asi ešte ani nestretli na našom profile. Keď sa niečo deje verejne, keď má nejaká politička alebo politik divné vyhlásenia voči našej komunite, tak si to povieme medzi sebou doma.

Máte nejaké nápady, ako by sme mohli zmeniť tieto stereotypné názory?

Kika: Ja si myslím, že pre niektorých ľudí je to nepochopiteľné. Možno, keby to ľudia zažijú so svojimi blízkymi, tak by sa na to pozerali inak. Ale my nikomu nemôžeme brať názor.

Sue: Ja si myslím, že to je také neriešiteľné. Keď si raz v hlave nestavený takto, tak to tak bude. Môže ti vadiť na ulici namaľovaný chlapec a ty si budeš myslieť, že je to debil. Keď ti niekto povie, že namaľovaní chlapci šíria nejakú osvetu, že je to umenie, tak ty si v tom aj tak nájdeš to, čo chceš ty. Možno keby vláda k tejto téme zaujme iný postoj, keby povedia, že je to v poriadku, tak ľudia by sa na to začali pozerať trošku inak. Ale už sme na tej ceste, už sa o tom hovorí.

Ja ťažké hľadať si zamestnanie, keď ste inak orientované?

Sue: V mojej sfére vôbec.

Kika: Podľa mňa ani v mojej nie, lebo na pohovore sa ma nikto nepýtal ako som orientovaná. Ale vieš, deti si nájdu všetko.

Sue: Priamo na pohovore to problém nemusí byť, možno potom, keď sa to dozvie kolektív.

Pre vás to musí byť o dosť ťažšie, keď ste v nejakom kolektíve a napríklad, keby sa mňa niekto opýta, či mám priateľa poviem, že áno a vy to tak slobodne asi povedať nemôžte.

Sue: Ja hovorím, že s mojou polovičkou.

To sme zas pri tej slobode …

Aký ideálny svet si predstavujete?

Kika: Iba my dve, aby sme na nikoho nemuseli žiarliť… Ale nie.

(smiech)

Sue: Ja si nepredstavujem ideálny svet ale ideálny život. Bezprostredný. Poviem to teraz ako nejaká štrnásťročná ale chcem ešte cestovať po svete. I keď to zlo je všade. Keď nie si šťastná tu, nebudeš ani vo svete. To šťastie je o tebe. Taký obyčajný život, keď si zdravý tak prežiješ. Ideálny svet by bol, keby riešil každý iba seba a ľudia by boli úprimní.

Máte nejakí odkaz pre mladých ľudí, ktorí v sebe cítia, že sú iní?

Sue: Buďte iní.

Kika: Ten život je tvoj. Mne to tiež robí stále problém, sama som z kresťanskej rodiny. Stále sa niekedy držím toho, že sa viažem na rodičov, ale áno, je to môj život, ktorý je o mne.

Sue: Ja hovorím tak, že aj moja mama aj oco si mohli vybrať, aj ja si môžem.

Aké ste?

Sue: Ja som niekedy až príliš dobrosrdečná. Neviem sa nejak veľmi hnevať.

Kika: Zuzka si už ide svoj život. Ja som ešte nestretla takú krásnu dušu ako je ona. Je pre mňa vzorom. O sebe si niekedy myslím, že som zlá. 

Sue: Kika ty si tiež dobrá, len si ešte mladá. Každým rokom sa niečo nové naučíš a každým rokom ti prídu niektoré veci úplne zbytočné.

A aké by ste chceli byť?

Sue: Ja by som asi chcela byť taká, aká som. Možno chudšia. Ešte by som chcela byť viac spirituálnejšia. Mám taký sen, že sa odpracem niekde na samotu, a naučím sa žiť sama so sebou, so svojimi myšlienkami.

Kika: Chceli by sme žiť v domčeku na pláži, so surfom. A ja by som chcela byť lepšia. Istejšia vo svojom živote, vo svojich názoroch.

Dievky, ďakujem za váš čas,

úprimný rozhovor

a veľmi vám prajem slobodnejší život!

Kiku a Sue môžete sledovať na ich spoločnom IG profile https://www.instagram.com/thevenereslife/

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.