Maj sa rada taká aká si a budeš lepšia.

Dobre.

Najradšej na sebe mám vlasy. Sú husté. To si vážim.

Keď som bola malá, najradšej a najčastejšie som nosila dva zaplatené vrkoče. Takú si ma pamätajú. S vrkočmi, špinavými nohami a s bicygľou. Keď žijete v Korytárkach, tak viete, že skloňujete tá bicygľa.

„Kde máš tú bicygľu, daj si ju chládku nak sa nedokavzí,“ kričala na mňa starká, keď pripieklo slnko na obed a ja som nemala bicygľu v chládku.

A česala mi vlasy aj ona, aj mama mi ich česala. Potom som spubertnila a začala som nosiť taký drdol. Takú guču vlasov. Mama to strašne nemala rada. Ale čo, puberta. Odkukala som to od starších dievčat zo súboru. Chcela som sa podobať. Chcela som byť väčšia. Aj keď som bola nie o pol hlavy ale o pol tela menšia. A to my dievčatá sme také. Najskôr chceme rýchlo vyrásť a potom zas chceme mladnúť.

Ja sa mám dobre. Aj sa mám rada.

Ale tie vlasy. Prišla som si obyčajná. Mala som osemnásť a naša rodina sa vtedy už dávno nepodobala na rodinu. Nechala som si prefarbiť vlasy na ryšavo a bola som pekná. Zrazu iná. Ako keby mala tá farba zmeniť minulosť a ja by som sa ako vo filme mohla vydať do sveta s novou identitou. Mame som to iba zavolala. Keď ma videl otec, strašne sa rozčúlil a povedal, že čo povedia ľudia z kostola. Vtedy som sa bála, teraz mi to príde smiešne. Čo by mali ľudia z kostola na mňa hovoriť. Sú to vlasy, je to farba, je som bola pekná a nie nevyzerala som ako kurva ako mi bolo povedané. Myslím, že som sa vyžívala v tom celom vlasovom škandáli. V tom, že som niekto iný.

Farbila som sa osem rokov. Občas kaderník, občas kamoška, občas ja. Raz za mesiac a pol. Brutálne ma to nebavilo, ale mala som rada ten pocit novej farby. Novej Viery, ktorá sa mi stala súčasťou. Niektorí, ktorí ma spoznali už ryšavú si mysleli, že som iba ryšavá. Že iná byť nemôžem.

Píšem to tu dookola, že teraz sa mám dobre, že sa mi páči moje ja, že sa pozorujem, že sa cítim slobodná, že si žijem po svojom.

No ale tie vlasy. Ako som ja neznášala umývať si vlasy. Lebo moje vlasy síce sú krásne a husté, sú ale aj také krivoľaké. Mala som obdobie, kedy som chodila s takou obrovskou ryšavou metlou na hlave. Nechcelo sa mi s tým nič robiť. A k VŠMU sa také čudo na hlave aj hodilo. Veľa som tie vlasy žehlila a fúkala do rovna a vlastne som zas chcela byť iná. Rovná a nie krivoľaká. A zas rovné dievky by chceli byť krivoľaké. Také sme.

Až jedného dňa som si povedala, nechce sa mi farbiť, nechce sa mi odpad tvoriť, nechcem už byť ryšavá. Inak takých dní bolo viac. A keď zmena, tak poriadne a chcela som sa dať ostrihať úplne na chlapca. Asi som si v hĺbke duši myslela, že keď sa ostrihám na chlapca, vyrastú mi nové, lepšie vlasy a ja sa o ne budem vedieť starať. Nie, nie. Takto to nefunguje. Niektoré veci proste musíme prijať také aké sú a musíme sa s nimi naučiť žiť. Svet nám v tom pomôže, prisahám. Stačí byť všímaví.

Stalo sa, že som sa stretla s mojou dobrou kamarátkou, ktorá má rovnaké krivoľaké vlasy ako ja.

„Našla som na fejsbuku takú vlasovú sektu. Nemôžeš čítať všetko, ale musíš si nájsť svoj postup ako na to,“ povedala a zmenila mi život. V pravej chvíli.

Trvalo dva týždne, kým ma do tej skupiny schválili. Medzitým som si kúpila správne prípravky a začal sa mi nový život. Vlastne ten život v mojich vlasoch bol, len som sa oň nevedela starať, len som chcela byť iná.

Teraz som svoja, milujem si umývať vlasy a už som našla aj ekologickejšiu variantu ako je len marketingová vegan pečiatka na garnier výrobkoch.

A čo som vlastne chcela povedať. Ak si tvoja dcéra v osemnástich prefarbí vlasy na tyrkysovo fialovú, nestane sa z nej kurva. Len bude vyzerať inak. Ona na to potom príde, že iná byť nemusí.

Mám sa rada svoja a aj iná. A kto vie čítať v metaforách, kto si niekedy farbil vlasy vie, že tieto obdobia sú obdobia a sú nám k niečomu. Nikdy to nie je len o zovňajšku. Vždy je to aj o našom vnútri. Väčšinou je to o našom vnútri.

A kto si vlasy chce farbiť, nech si ich farbí, kto ich nechce mať, nech ich nemá, kto ich miluje dlhé až po zadok, nech si na ne sadá. Mňa je do toho nič. A aj teba. Len si vlasy umývaj.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *