Posledný mesiac som čítala knihu Bdelosť a pár „mojich“ ľudí už dostalo odporúčanie. Rozhodla som sa aj takto verejne, lebo si myslím, že veľa ľudí žije tak ako nechce a ani o tom nevie, resp. si zvykli a nie sú šťastní. Len tak prežívajú. Nie je to recenzia, je to iba môj pohľad.
Mne sa žije lepšie ako sa mi voľakedy. Tak obyčajne, bez strachov. S láskou (ako takou) s každodennými radosťami. Všetko je to o mne. V prvom rade som ja Viera, mám sa rada. Poznám sa, viem čo môžem od seba očakávať a viem, že sa sama na seba môžem spoľahnúť. A to teraz nevyplakávam, že sa nemám na koho iného. To len píšem, že viem, čo od seba môžem očakávať a viem, že sa na seba môžem spoľahnúť.
Kniha Bdelosť je pre ľudí, ktorí si uvedomujú, že nie všetko je v ich živote v poriadku a rozhodli sa to zmeniť.
Nie je pre tých, ktorí hľadajú návod na šťastný život. Ani to nie je motivačná literatúra, ktorá z teba urobí úspešného a šťastného človeka len za pol roka. Poznáme staré známe, každý si je strojcom vlastného šťastia. A ja nemôžem nesúhlasiť nech to vyznie akokoľvek gýčovo alebo pateticky. Je to o tom, ako sa na tú vetu pozrieme. Ako sa pozeráme na seba vo svojom živote.
„Nejsem žádny génius. Jsem jen člověk, který odmítá děti vést. A co prvotní hřích? Neill říká, že každé dítě má v sobě boha a každý pokus dítě formovat proměňuje toho boha v ďábla. Nechává děti, aby si sami formovaly své hodnoty, a tyto hodnoty jsou bez výjimky dobré a sociální. Věřili by ste tomu? Když se dítě cíti milováno (což znamená, když dítě cítí, že jste na jeho straně), je s ním všechno v pořádku. Už neprožívá žádné násilí. Dítě začíná jednat s ostatními tak, jak bylo jednáno s ním…“
Anthony de Mello – Bdělost
U mňa platilo stanoviť si hranice, povedať nie na veci, ktoré sa mi nepáčia a s ktorými nesúhlasím. Odbremeniť sa od minulosti ktorú už aj tak nezmením, lebo sa stala. Prijať sa aká som a snažiť sa byť dobrým človekom. Každý deň. Ono je to inak tak veľmi jednoduché. Je to chcení, o prestaní sa vyhovárať na tých druhých a byť.
p.s. ďakujem Ivka.