Deťmi sme chvíľu. Tú najdôležitejšiu chvíľu nášho života. Formujeme sa, objavujeme svet, hľadáme, padáme, máme rozbité kolená, dôverujeme, pýtame sa, ľúbime.

Keby som mohla byť ešte raz dieťaťom, chcela by som si pamätať všetky najkrajšie chvíle. Ale ja si ich aj dosť pamätám.

Lásku bez podmienok, že som bola prijatá, že som nebola nútená ale láskou vedená. Starkou a tetou Ruženou.

Detský svet mám rada, kvôli obyčajnej úprimnosti a kvôli úprimnej láske. Mám rada objatia, mám rada otázky, rada deti pozorujem, rada sa ich pýtam, rada ich rozosmievam, rada som im oporou. Deti mi správaním často ukazujú, čo je naozaj dôležité.

Rozhovor je o dvoch dievkach, dvojičkách, ktoré mi prejavili dôveru a ja som sa ich mohla pýtať.

O Matilde a Ele, Pippi a lese.

Čím chcete byť, keď budete veľké?

Matilda- Zrevole… uhm zverolekárka.

Ela- Ja by som chcela byť dieťaťom.

Ste si podobné?

Naraz- Nie.

A aké je vaše detstvo?

Naraz- Dobré.

Môžete aj celou vetou ako mamina povedala, že viete odpovedať.

Ela- Ono je také dobré to detstvo.

Matilda- Áno, je dobré.

A akú máte doteraz najkrajšiu spomienku?

Naraz – Že sme boli v noci v Thajsku.

Matilda – Chodíme na pekné výlety.

Ela- My si to potom pamätáme.

Čo najradšej robíte?

Ela- Ja sa veľmi rada hrám s hračkami.

Matilda – A ja sa veľmi rada starám o toto šteniatko. A ešte mám aj dieťa.

Ela- Aj ja mám dieťa, tam v sedačke na bicykli.

Matilda- Zaspalo ti?

Ela- Áno, áno zaspalo.

Ja viem, že máte svoje deti. A ako sa o ne staráte?

Naraz – Tak ako sa stará maminka o Alanka.

Matilda – Ešte máme hračkársku kuchynku a hráme sa, že varíme.

Ela- A moje dieťa má štyri mesiace.

Matilda-Moje má jeden rok.

Ahaa, takže oni nie sú rovnako staré?

Naraz – Sú to dvojičky.

Matilda – Tak aj to moje má štyri mesiace.

Aké sú vaše najobľúbenejšie knižky?

Matilda – Luskáčik, to sme boli aj na balete, dvakrát.

Ela- No a Pippi je naša knižka, najlepšia.

A prečo Pippi?

Naraz – Lebo je šiši.

Ela- A maminka ju dobre hrá! A je pri tom vtipná.

Čo najradšej papáte?

Naraz- Guľky a šalát.

Aké guľky? Aký šalát?

Matilda- Také čerešňové guľky, že sú v tvare guliek. S kokosovým cukrom a maslom.

Ela- Šalát jeme zelený. A ešte zeleninový. Paradajky.

Matilda – Ja teraz nejem paradajky, lebo tuto mám zub.

Ela – A mne včera vypadol zub! A prišla aj zúbková víla, videla som jej stopy išli až ku dverám.

Dievky a aké je to mať súrodenca?

Naraz – Je to dobré.

Matilda – Máme aj staršiu sestru, ona má teraz pubertu. Možno potom keď bude mať viac rokov, tú pubertu už mať nebude.

A aké to je mať doma bábätko?

Ela – Normálne.

Naraz- My sa oňho staráme.

Dievky, vy ste počas corony strávili nejaký čas na chate. Čo ste tam robili?

Matilda – Videli sme veveričku, srnku. A máme tam domček na strome.

Ela- Tam sme si doniesli jedlo a pitie. A boli sme v tom domčeku. Taký piknik na strome.

Čo vám najviac chýba z toho, keď ste boli v lese?

Matilda- Srnky.

Ela – Ako to tam vonia.

Matilda – A chodili sme bosé.

Čo pre vás znamená byť v lese?

Matilda – My sme tam boli šťastné v tom lese.

Aké myslíte, že ste?

Naraz – Dobré.

Ela – Ja som veľmi dobrá v kreslení a v staraní sa o Simi, to je to moje dieťa.

Matilda – A ja sa starám veľmi dobre o Agi. A ešte sa vieme postarať veľmi dobre o Alanka.

Ela- Nemám rada, keď mi niekto povie, že Simi je iba bábika. Vtedy sa nahnevám. Lebo ja verím, že je to naozaj moje dieťa.

Aké by ste chceli byť?

Matilda – To čo som.

Ela- Neviem, aká by som chcela byť. Taká aká som teraz.

Matilda – Ešte by sme mohli byť ako Pippi.

Ela- Áno, také šiši.

Dievky, ešte raz ďakujem, že ste sa so mnou stretli. Prajem vám veľa Pippi zážitkov, aby ste mohli chodiť v lese bosé a aby ste vo vás vždy verili.

A to prajem aj všetkým dospelákom.

Nezabúdajme na deti v nás, na naše pocity, na intuíciu, na láskavosť.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.