Prvý raz sme spolu pred ľuďmi rozprávali o Vietname. A občas sme boli aj vtipní. Ľudia sa čudovali, že sme sa ani raz nepohádali. Nie včera ale v tom Vietname. Ale ani včera sme sa nie. My sa celkovo nehádame.

Keď rozprávame o Vietname, cítim sa tak prazvláštne. Mám veľmi dobrú pamäť, aj tú pocitovú. Moje telo aj myseľ si pamätajú, ako som sa kde cítila, čo som videla, niekedy si letmo pamätám svoje pohyby.

Vracať sa k sebe je dobré. Psychologička mi nedávno povedala, že sa mám ešte viac sústrediť na samú seba. Navrhla písať si denník. Vo Vietname som si písala denník a áno, je to dobrá vec. Človek si viac zapamätá sám seba.

Včerajšie premietanie nášho veľkého výletu, bolo pre nás výletom. Už sme veľkí, v pondelky len tak na výlety nechodíme. A už vôbec nie na také, kde by sme ostali spať. Užívali sme si každý jeden moment. Aj cestu regiojetom, aj nákup v miestnych potravinách, aj cikanie na verejných toaletách, aj kráčanie podľa navigačky, aj fotenie západu slnka, aj nových ľudí. Veľmi som si užila cikanie na toitoikách, lebo mi toto leto naozaj chýbali. Užili sme si každý po tri pivá, aj spanie na matracoch pod dekami. Užili sme si ranné slnko a rosu. Takú rosu, ktorá už chladí, krčila som prsty, aby som mala čo najmenej mokré nohy. Ale užila som si aj to krčenie prstov, aj raňajky na stojáka a aj umývanie zubov a pľutie pasty na trávu som si užila. A užili sme si ráno v cudzom meste, aj v krčme, kde sme si užili čierny čaj s cukrom a radšej sme odišli, lebo sme sa trošku báli hádajúceho sa páru. A užili sme si zas cestu regiojetom.

Hlavne sme si užili jeden druhého. Je dobré nebyť chvíľu doma.

A dopriala by som každému mestu kultúrne centrum ako je Hidepark. Aj s takými milými ľuďmi. Lebo ono je to vždy o ľuďoch. A je dobré robiť kultúru, je dobré nechávať priestor iným kultúram a je dobré aj iné kultúry spoznávať. V Hideparku som sa chvíľami cítila ako doma, chvíľami ako na festivale, chvíľami ako v tábore. Má to veľkú atmošku. Dobrú atmošku.

Čo som vlastne chcela napísať je, že sme si za ten ani nie celý deň oddýchli.

Vďaka za to život.

Drž sa kultúra.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.