Jakub Končo Končovič

Môj Jakub je taký človek. Pri ňom som začala veriť, že život je krásny. Sme spolu tri Pohody a jednu Coronu. Sme pojašení a sme za to radi. V tej pojašenosti sme svoji. Aby ste si nemysleli, že sme len úžasní. Nehádame sa ale máme aj ťažšie chvíle. Zvyčajne si to striedame, že raz som umrnčaná ja a potrebujem viac pozornosti a inokedy zas Jakub. Ak máme problém, rozprávame sa o ňom. Ak nás niečo trápi, rozprávame sa o tom. Ak s niečím nesúhlasíme, rozprávame sa o tom. Každé ráno si želáme krásny deň a každý večer si povieme aké tie dni boli. Veľa razy aj nerozprávame. Len sme spolu potichu. To máme tiež radi.

Jakub má dnes narodeniny a dovolím si tvrdiť, že odkedy je so mnou, má svoje narodeniny radšej ako predtým. Keď som mu povedala o inšpiráciách, veľmi sa potešil. Teší sa vždy, keď píšem. Najradšej by bol, keby som iba písala. Po dvoch rozhovoroch (s Dáškou a Majkou) sa ma opýtal, že kedy už budem robiť rozhovor aj s ním. Nejako som to zakecala, že to tu bude iba o ženách. V hlave som už dávno vedela, že medzi inšpiráciami bude. A aj som vedela v ktorý deň.

V narodeninový.

Jakub je inšpiráciou. Náš vzťah je inšpiráciou. My sme si inšpiráciou.

Čím si chcel byť, keď si bol malý?

Viacero vecí. Ale asi najviac archeológ. Ani neviem prečo. Asi som chcel byť ako Indiana Jones.

Aké si bol dieťa?

Dosť taký hm smutný, poznačený rozvodom. Ale popri tom dosť hravý. Nechcel som sa stretávať s druhými deťmi, alebo si nepamätám, žeby som sa s nejakými deťmi stretával. Hral som sa kadejako. Furt som mal rozbité kolená, rád som sa hral s klincami, hlinou, hľadal žaby. Také – pomerne pekné detstvo.

A prečo si sa rozhodol robiť filmárčinu?

Bavilo ma to a baví ma to.

Aké boli tvoje začiatky?

To sa nedalo nazvať filmárčinou. Proste sme chytili nejakú pofidérnu kameru a točili sme hlúposti, čo nám napadli. Nemalo to hlbší význam, že poďme natočiť nejakú silnú myšlienku. Skôr to začalo na zbytočných kravinách, na ktorých sme sa naučili ako veci fungujú. Ani sme veľmi neriešili čo je clona, ako využiť svetlo, čo môžeš všetko urobiť… Len sme niečo natočili a snažili sme sa v tom nájsť ideu.

A ty si sa všetko učil z videí na youtube?

Veľa vecí áno. Ale nie všetko. Nejak som začal hľadať a zistil som, že youtube nie je len na hihi haha veci ale je na tebe ako to uchopíš. Či si tam budeš pozerať epic fail videá, alebo si pozrieš tutoriál ako strihať videá, alebo na čo sa používa daná kamera, aké má možnosti …

Pochybuješ o sebe niekedy?

Jasné.

A čo ťa motivuje k tomu, aby si o sebe nepochyboval?

To, že o sebe pochybujem. Lebo to je také… vieš, že musíš niečo spraviť ale máš o sebe pochybnosti. Ale tú prácu musíš spraviť! A zrazu je úplne jedno, či o sebe pochybuješ, proste to musí byť. A zistíš, či to je dobré alebo zlé, keď ti prídu pripomienky. Bez toho sa nikdy nenaučíš, či je to dobré alebo zlé. Keď ti všetci budú rozprávať, že je to super a bla bla bla, tak sa nikdy nenaučíš viac. Ale keď príde človek, ktorý ti povie, hm toto si urobil zle, ja by som to spravil inak, tu si pozri tento detail a na budúce to môžeš spraviť trošku inak, tak vtedy sa najviac naučíš.

Čo ťa v živote najviac napĺňa?

Voda a jedlo. Viac ma neplní nič. Aj tak to potom vytlačím von.

A čo robíš najradšej?

Najradšej zažívam nové veci, ktoré ešte nepoznám a myslel som si, že sú pre mňa nedosiahnuteľné. A potom keď niečo také zažívam, zistím, že nie je až tak náročné sa k tomu dostať. A vždy je to brutálny zážitok. Ale nie iba toto robím najradšej.

Najradšej trávim čas s tebou, to je najväčší náklad. Vtedy som sám sebou a som veľmi pokojný. (pohľad na seba a smiech) Väčšinou.

Čo fakt neznášaš robiť?

Nerád robím veci, ktoré nechcem robiť.

A čo máš na sebe najradšej?

Nohy. Mám strašne rád svoje nohy. Sú také srandovné, taká divná časť tela. Niekedy mám pocit, že to k telu vôbec nesedí. Mini palce. (smiech) Hlavne sa mi na tom najviac páči, že ľudia a celá kinematografia sa nejak viaže na to, že nohy sa netočia, lebo je to najškaredšia časť tela. A mne sa moje nohy páčia, sú také žilnaté. (smiech)

A na mne máš čo najradšej?

Aj tvoje nohy mám rád.

Ale na tebe mám najradšej tvoje ja. Tvoje ja je také Jeja. To mi stačí.

Čo pre teba znamená náš vzťah?

To tam máš fakt napísané?

Áno.

Celý život.

Čo by si si najviac želal pre svoju maminu?

Fu toho je veľa. Ale aby bola šťastná, aby našla skutočné šťastie. Na to sa viaže, že sa bude vedieť uvoľniť, že bude zdravá, že sa bude vedieť hýbať, nájde si záujmy. Proste jej prajem šťastie, to jedno slovo obsahuje celú sieť bodov. Asi jej prajem aby si našla niekoho s kým by bola šťastná a od toho sa to bude celé odvíjať. A nech je zdravá. A nech sa jej dobre prdí. (to tam daj určite)

Bojíš sa niekedy niečoho?

Bojím sa zlých ľudí v zmysle toho, že sa im nedokážem ubrániť, alebo že budú chcieť ublížiť mojim blízkym a ja ich nebudem vedieť ochrániť. Lebo ľudia sú zlí.

Ale aj dobrí!

Ale áno. Raz som počul takú múdrosť, že svet je krásne miesto plné zlých ľudí. Alebo to bolo naopak, že svet je zlé miesto plné dobrých ľudí? Platí jedno aj druhé.

Ale bojím sa aj pavúkov a hadov a takých klasických vecí. Akože nevadia mi, ale keby mi po ruke lezie tarantula, tak jej asi nepoviem, že ahoj aká si ňuňu.

A niekedy mám strach z toho, že nezareagujem správne. Ale potom si tak vždy poviem, že každá reakcia je správna, otázne je aká bude reakcia a ako ju zas uchopím.

A teraz, taký aký si, si spokojný?

Čiastočne áno, čiastočne nie. Som veľmi šťastný a vďačný, že robím čo ma baví, že sa tým viem živiť. Nikdy som filmárčinu neštudoval, prešiel som si k tomu nejakú cestu… čo bola dosť haluz.

Ale som nespokojný so svojim fyzičnom aj s mentálnym nastavením. A… že ešte neviem narábať s financiami tak, aby tu boli pre mňa a nie ja pre ne.

Tak to je asi normálne, že postupne sa to deje a učíme sa to …

No tak vieš, už mi ťahá na tridsiatku. Myslel som si, že to už nebudem riešiť a vlastne sa to len teraz učím.

Aký Jakubko si?

Čierny.

A aký Jakubko by si chcel byť?

Čierny.

Som taký, že pri tebe som zmäkol, ale furt si zachovávam svoju tvár. To som spokojný

A chcel by som byť zdravší, fyzicky.

Jakupko (tak si raz zapísala jeho meno starká, keď už si dobre nepamätala), prajem ti nech sa ti postupne plnia sny. Nech si zdravý, nech si vieš nájsť čas sám pre seba, nech sa o seba staráš a aj o nás.

Aj ja sa budem.

Ďakujem ti.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte iné pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.