Na konci leta som si skoro každý deň povedala, a dnes už napíšem ako mi je. A každý deň mi to nevyšlo, lebo som venovala čas inde. Až prišli Vianoce, sviatky, Silvestre a aj Nový rok. A ani som nepísala sumarizáciu, ani som verejne neželala, ani nič. Taká som bola.

Ale čo, keď v máji skončila škola, začalo obdobie oddychu. Takého hlavne psychického. Aj som veľa spala, veľa sa bicyklovala, veľa randila. Môj čierny princ ma zrazu chcel vidieť každý deň, a ja som nedbala. Do toho sme my krásne múzy začali riešiť otázku bývania, že kto kedy odíde a vyzeralo to tak, že ja buď ostanem, alebo si niečo nájdem alebo čo,  keď sa ma zrazu čierny princ opýtal, či nepôjdeme bývať spolu. Vysmiala som ho. A keď som sa dosmiala, zistila som, že to myslí vážne. Zvážnela som aj ja. V tej chvíli som to nechala tak a reagovala som až na druhý deň, že by som možno vedela o nejakom byte. A do dvoch týždňov sme sa sťahovali. Spomínam si ako som to oznámila dievkam na byte. Že stala sa nám s Jakubom taká milá vec a pôjdeme spolu bývať A oni že veď to je krásne! Krásne múzy sa počas leta rozutekali každá po svojom ale každej to dobre padlo.

A čo leto? Jedna veľká láska.

Viete ako som hovorila, že čo po škole, že pôjdem na Pohodu. Aj som bola. Štyri dni v tej najčarovnejšej atmosfére na svete. Tam sa môžete naháňať s malými deťmi, behať bosí, tancovať na dobrú hudbu,  vidieť divadlo (hej aj sme hrali!), vypočuť si rôzne debaty, čítačky kníh, môžete sa pomaľovať, viete sa vytancovať do spotenia v nay tanečnom dome, ráno môžete vítať slnko, môžete hočo a nikto vás nebude súdiť. A keď ste ešte v spoločnosti krásnych ľudí, je to o to lepšie.  Akurát som sa opýtala čierneho princa, čo bol jeho najkrajší zážitok na Pohode. A viete čo, keď hrala LP Lost on you a my sme sa stískali a tak tuho tuho tuho sme sa. A v nedeľu ráno, keď už sme boli unavení, niekde sme nahrabali silu a začali sa blázniť zas. Na koniec sme ako tak zbalili stan, ktorý tam stál sám, zavolali taxík a išli sa najesť. Cestou som taxikárovi v spätnom zrkadle ukázala zodratý palec na nohe od tancovania. Veľmi sa smial, a hovoril, že to musela byť veľmi dobrá Pohoda. Taká bola.

A keď sme sa vracali späť do Bratislavy, nemuseli sme sa pýtať, že kde ideme, či ku mne alebo k nemu, lebo už sme išli k nám. Domov.

V lete mala narodky moja úžasná kamoška Dominika Phamová. Chcela ich oslavovať so mnou a Natálkou Hupianovou. Poznáme sa od základnej školy, prežili sme spolu dlhé roky v DFS Slniečko, ako inak sme zaspomínali na Zorvanovú, ktorá bola najlepšie učiteľka a až teraz rozumieme, prečo bola taká prísna. Stretli sme sa načančané pred Starou Tržnicou a išli do Bukowského. Tam sme si suverénne vypýtali tri giny s tonicom a čašníčka si vypýtala naše občianske. A my že heeej stále sme krásne a to sme teda oslavovali Dominikinu dvacaťpäťku. V tescu sme si kúpili fľašu a aj tam si od nás vypýtali občiansky. Potom sme sedeli pri Dunaji a sedeli a smiali sa a tak dookola. Stretli sme kamošov, sedeli pred Starou tržnicou a šli do Vanesy, kde si od nás tiež vypýtali občianske. Takže sme krásne a mladovyzerajúce. A popri tom sme sa počas večera rozprávali o našich prácach, frajeroch, starostiach. Ha a Natálka sa vtedy akurát sťahovala do bytu so svojím frajerom, a sú spolu už dlho a opýtala sa nás, či aj my máme na svojich frajerov také nervy, také že by sme ich zožrali a ja že nie nie, my sa s Jakubom nehádame a Dominika hm ale oni sú spolu krátko, hej je to normálne. Na koniec sme skončili u nás na byte aj s Freytagovcami a popíjali a na druhý deň nám bolo zle. Taká oslava, taká dvacaťpäťka.

V iný víkend som šla von s mojou kamoškou Marienou a že len tak slušne na koláčik do Mondie. Ale mala som zapálené lýtka. Zavolali sme Veve do Trnavy, že čo dnes robí a ona že nič a že tak nech príde za nami. O dve hodiny sme ju čakali na stanici s welcome drinkom. Vtiahlo nás na oldies párty a keďže mi oldies ľúbime, veľa sme tancovali. Tak hlúpo po našom ako v Detve v Káčku.

A čo ešte v lete s čiernym princom. Boli sme v Lučatíne a splavili sme Hron. Išli sme na bicykloch do Rusoviec ale nejakou inou trasou, takou džungľovou, aj sme sa okúpali aj nás opálilo. A aj v Korytárkach sme boli, aj vo vodopáde sme sa kúpali, aj s Jajou sme sa videli, aj na pivko sme chodili, aj na Železnej studničke sme boli, aj sme grilovali u nás na záhrade. A učili sme sa spolu bývať.

Raffie, o ktorého sa starám skoro tri roky, sa stal veľkým bratom a ja dvojitou nanny. Ale leto sme si ešte užili s Raffiem a je to s ním sranda. Raz sa ma opýtal, že Vierka a keď už nechodíš do školy, čo budeš robiť? No budem s tebou a potom s tvojim bratom. A on že hej ty si naša Vierka.

A prvý raz som letela. Čierny princ nám stihol kúpiť letenky na Cyprus za dva centy a tak sme šli. Bála som sa ale iba tej kontroly, či sa dobre zbalím. A dobre som sa.

Naša dovolenka začala ráno, kedy sme si nachystali veci a potom, že ideme s Tučkovcami na obed na Miletičku. Tučkovci sú Tučko a Annie. Tučko je bráško môjho princa a Annie je jeho frajerka a zažívame spolu toho veľa. A teda sme sa s nimi stretli, dali čínu, a pár pív. Pár je toľko aby sme sa ešte vedeli zbaliť.

Cestou na stanicu sme si dali ešte pivo s našim kamošom Mirekom. Mireka som spoznala minulý rok na Silvestra a ostali sme kamaráti aj v Bratislave. Potom sme šli do Viedne. Ha Jakub sa v lietadle bál, myslel si, že zomrieme a vo vzduchu mi vyznával lásku a pil vodku. Ja som to napísala Raffieho mame, a Raffie sa v škôlke prihlásil, aby mohol všetkým oznámiť, že moja Vierka má Jakuba a on pil v lietadle vodku.

Cyprus bol horúco-dusný. Tak nám bolo, že sme sa ani netúlili, lebo sme sa iba potili. Randili sme na bicykloch a hľadali odľahlé zátoky. Viezli sme sa loďou a ja som z nej skočila do mora! A to je čo povedať, lebo ja sa bojím takéhoto. Chceli sme si dať tetovanie alebo piercing tak sme si hodili mincou a vyhral piercing. Keď sme sa vrátili domov, celý deň sme prespali v posteli a užívali si chladno! A boli sme cigáni, pekní čierni.

A potom som šla na Malorku s Raffiem a jeho rodinou. Na jedenásť dní! Tak dlho sme s Jakubom od seba nikdy neboli a veru sme si chýbali. Ale Malorka je krásna! Čistá, plná zelene, s krásnymi zátokami. A je tam teplo aj na začiatku októbra. Potom sme išli do Barcelony, kde som už začala pracovať na full time pri malom dvojmesačnom človiečikovi. Viete to, že som opatrovateľka je sranda a veľká zodpovednosť. Užívam si to, aj keď je to náročné. A často myslím na moju opatrovateľku tetu Ruženu a na to všetko čo mi dala. A myslím na to, či aj ja som aspoň trošku taká ako bola ona.

A keď som sa vrátila, čierny princ mi šiel naproti, doniesla som mu darčeky, ktoré chcel vidieť hádam viac než mňa. Zobral ma na burger, lebo pri mori som jedla len šalát s kozím syrom a pochudla som. Potom sme si užívali jeden druhého a skončilo mi voľno po škole a začali mi dni plné detského smiechu, plaču, kŕmenia a aj prebaľovania. A keď sa ma niekto pýta, prečo nerobím, čo som vyštudovala, tak si poviem, že no nerobím. Ale často na to myslím, že čo a ako, ale ešte mám čas na celoživotné rozhodnutie, ktoré je mojím tajomstvom.