Keď som bola malá, vlasy som mala dlhé. Také dlhé, že keby prišiel princ, vedela by som mu ich zhodiť z ôsmeho poschodia. Dievčatá v mojom okolí sa strihali na krátko, mali ofiny, niektoré aj melíre. Moje vlasy sa strihali raz za čas. U pani Mackovej. Boli to rituály, ktoré s nami absolvoval otec. So mnou aj bratom. Pani Macková mala veľké červené kreslo pre dospelákov a malé vyvýšené kreslo pre deti. Vždy mi zobrala iba končeky. Pár centimetrov. Nebolo to vidieť, ale ja som vedela. Na druhý deň v škole som sa pretŕčala, že ahaa ahaaa ahaaa ja som ostrihaná.
Neviem, prečo sú vlasy také dôležité. Ja tým mojim dávam dôležitosť rada. Najkrajšia som v prvý deň umytia, potom som pekná a potom som mastná.
Včera som česala dievčatko, o ktoré sa starám. Myslela som pri tom na moju mamu. Vlasy, česanie, zapletanie. Prepojenie sa. Mama ma česala asi tak do štvrtej triedy. Potom som to zobrala do vlastných rúk. Asi to bolo pre mamu ťažké. Pustiť ma, aj s vlasmi a aj s účesom, ktorý neznášala.
Ženy v mojom okolí, vždy ohovárali ženy, ktoré sa o seba starali.
„No, tá ti chodí aj na nechty, aj na obočie. A aj vlasy si dáva farbiť.“
Myslím si, že tie ženy, boli iba nešťastné, že ony nemajú priestor pre seba. A svoje vlasy.
Mám dvadsaťsedem rokov a šedivé vlasy. Nie je ich pár. Je ich vidieť. Mám ich rada. Sú to moje vlasy.
Keď som sa rozhodla vrátiť k prirodzenej farbe vlasov, nevedela som, že sa dostanem k sebe, k svojej podstate, že sa začnem mať rada. Nebolo to iba vlasmi. Aj terapiou, ktorá trvala rok.
Je mi trošku smiešne, keď vidím, ako sa mi niekto pozerá na vlasy a uvidí, že sú šedivé. Je tam zháčenie sa, aj prekvapenie a asi aj strach. Strach zo staroby? A pritom máme všetci rovnaký cieľ. Zomrieme.
Tento týždeň som sa tešila z toho, že si umyjem vlasy sama iba raz. V piatok som navštívila moju kaderníčku. Umyla mi ich, a to je teda úplne niečo iné, ako keď si ich umývam sama, postarala sa o suché končeky a odstrihla mi presne toľko, koľko mi vždy odstrihla pani Macková. Iba končeky. Učesala do strapata a ja som lietala.
.. je ok mať vlasy svoje, je ok mať vlasy farbené.
Je úplne jedno ako vyzeráme, hlavné je, že sa prijímame.