Mať premiéru je skoro to isté ako mať narodeniny len oveľa stresujúcejšie.
Viera
Domov som sa vrátila 5.5.2017 ale už bolo po polnoci takže 6.5.2017. Prišla som taxíkom a Majka mi pomáhala s veľkou cestovnou taškou. Nebola som smutná, skôr naopak. Bola som zas doma. Idem spať. Bála som sa, že mi bude smutno. Pritúlila som sa k vankúšu a zobudila až ráno. Po dvoch mesiacoch som spala celú noc. Nebolo mi smutno.
Sobota. Čakala ma skúška s Petrom. Sú štyri dni pred premiérou. Bojím sa. Doobeda v pohode. Dala som si obed. Poobede na piču. Do premiéry nemôžem jesť.
Večer prechod majálesom. Opití ľudia, rodiny s deťmi, rodiny bez detí so psami. A ani balóny už nie sú to, čo bývali. Spím zas dobre.
Nedeľa. Ráno skúška s Petrom. Poobede príde Dáška.
Medzitým som si od M. zobrala všetky ostatné veci – presne ďalšia veľká cestovná taška, malá taška, husle, tri krabice a môj nový mixér.
S Dáškou sme upratali miestnosť, v ktorej budeme hrať. Ideme domov. Chceme spať.
Pondelok. Celý deň skúška s Petrom. Taká generálka. Prišiel aj fotograf. Aj Hodoň, a niečo zmenil.
Utorok. Premiéra. Hrá nám Edith Piaf. Tlačíme bulletiny. Cestou kupujeme víno. Doobeda technická skúška so zmenami. Utekám do auparku kúpiť redukciu na kábel aby nič nešušťalo. Kupujem kvietky pre Petra a Dášku. Kupujem bagety a nátierky – nech sa ľudia aspoň najedia ak sa im nebude páčiť. V artfore stretávam Petra, vzájomne si kupujeme darčeky. Iba nakupujeme. Bojím sa. Máme plno. Teším sa. Je čas. Zašívam si pančušky, obliekam vypratý kostým. Sústreďujem sa. Som v kocke. Vchádzajú ľudia. Nepamätám si. Tlieskajú. Asi je koniec. Celá sa trasiem. Ešte to vo mne doznieva. Objímam ľudí. Ďakujem. Pijem becherovku (po štyroch mesiacoch stačí málo a ja som zrazu zábavnejšia než predtým). Tancujeme v Doske. Zrazu tancujeme u nás na byte. Bývame tu pomaly rok a toto je naša prvá žúrka ! Bože aké sme trápne ! Dotancovali sme. Spím.
Dáška
Bola v Prahe. Stretla sa s F. Bola šťastná. Na premiére sme sa klaňali spolu, lebo to bola naša Edita. A potom sme spolu aj vystrájali. Viete Edita je o láske a my sme tiež. Často sa o nej rozprávame, ako by taká láska mala byť. Ešte to úplne nevieme.
Je nedeľa 21.máj 23:38 a Dáška už spí. Facebook nám dnes pripomenul tri roky priateľstva. Boli sme to osláviť vo vieche. Ona si dala biele víno a ja mušt. Rozprávali sme sa o smrti a pohreboch. Dlho. Jej starký je v nemocnici a Dáška je citlivá. Rozprávala mi o tom, ako ho išla pozrieť. Celou cestou plakala. Pred jeho izbou sa dala trošku dokopy a dlhšie sa odhodlávala ísť dovnútra. Keď už otvorila a uvidela starkého, rozplakala sa. A tak spolu plakali. Ja som si spomenula na to, ako sme raz s mamou boli pozrieť v nemocnici nášho starého otca. Vošli sme do izby a privítal nás so slovami, že čo tu robíme, kto nám to povedal, že je v nemocnici. Bez emócii a sĺz.
A ešte sme sa rozprávali o vzťahoch. Že síce sme mladé, ale vieme, čo v živote (ne)chceme.
Nechceme aby nám ten pravý prestal hovoriť, že nás má rád. Nechceme byť jeho samozrejmosť. Chceme aby nás vedel každý deň niečím prekvapiť (a to stačí poslať srdiečko na messengeri). Chceme s ním zdieľať spoločné záujmy. Chceme cítiť istotu a vedieť aj to, že keď my dokážeme priniesť obeť, dokáže to aj on.
Ale asi je pravda, že sme ešte mladé na vzťahy- nevzťahy. I keď naše mamy v našom veku. Oj.
Bet
Bet bola doma 6.5.2017, keď som prišla späť domov od M. Nečakala to. Opýtala sa, či som v pohode. Som.
Nespí, lebo pracuje. Tiež už nie je s ním. Nerada ho stretne, má hlúpe narážky. Nerobí jej to dobre.
Mala premiéru, keď aj my. Pani z mora. Našli sme ju spať v Doske. A potom, keď sme boli doma, spala na gauči a iba nám hovorila, že máme dať hudbu ešte tichšie (lebo suseda). Počkať, pri tomto som už nebola, viem to len z rozprávania. A ešte viem, že si čítali z knihy Medveď, ktorý tam nebol, ktorú dostala Dáška na premiéru.
Je dnes 21.5.2017 23:54. Bet odchádza spať. Predtým sa rozčúlila, čo to zas Dáška a F. vymýšľajú. Aj kričala. Dáška si obliekla naspäť sveter, načo som sa jej opýtala kam ide a ona že nikam len jej ostala zima a Bet sa opýtala, či z toho, že kričí. A zas sme boli pri vzťahoch. Že máme ideály a tie strácame a strácame aj seba. Tak sme sa (teda ja určite) rozhodli, že sa ideme vrátiť k sebe.
Majka
5.5.2017 som jej volala z jeho bytu, že prídem domov. Povedala dobre a prišla mi pomôcť s vecami. Majka je človek. Povedala som jej, že ak mi bude v noci smutno, budem sa k nej túliť. Povedala, že dobre. Na druhý deň sme išli na majáles, dala si cigánsku v žemli a odišli sme. Prešli cez celé mesto. Doma si naliala pohárik, lebo vraj jej nesadla tá cigánska (no jasné, typická Mária, ktorá si nalieva, vždy keď môže, trepem). Spomínam si na časy, keď som ju v Ostrave liečila vareným vínom a ledva vypila pohár. Dnes ja nepijem a ona hej (ale nie veľa).
Odišla do Banskej Bystrice, majú pred premiérou v ozajskom bábkovom divadle ! Nebola doma, prenechala mi izbu, a ja som sa konečne úplne vybalila zo svojho posledného vzťahu.
Vrátila sa domov 21.5.2017 o 22:43. Dnes mala premiéru v Bábkovom divadle na rázcestí – Africké rozprávky. Choďte si pozrieť. Ja som sa smiala a na konci aj plakala, dobre plakala som aj na začiatku, lebo som hrdá kamoška. Prišla unavená, hladná, s veľkým batohom a ikea taškou, v ktorej mala kvety. Bet jej vynadala, či sa takto majú nosiť kvietky. Dala ich do vázy (rozumej zaváraninový pohár).
Naša záhrada sa rozrástla.
Na stôl aranžujeme kvety živé aj suché. Fotíme sa. Želáme si dobrú noc.
A tak sme doma a všetky.
A tak si my žijeme.
Krásne múzy
