Dominika Žáková

„Inak Dominika, poviem ti, že ja som začala robiť inšpirácie, mne pre radosť. Ale hlavným, trošku skrytým a osobným dôvodom bolo, aby som mojej mame ukázala, že okrem mňa, ktorá žijem iný život, ako žije ona, žijú svoje životy aj iné dievčatá a ženy. Veľmi som túžila po tom, aby sa mohla cez tie rozhovory zmeniť, zmeniť svoj pohľad na život.“

„Možno to vyznie zle, ale tvoja mama mala možno všetky tie rozhovory na háku. Ale ty si našla to, čo si potrebovala.“

Takto by som zhodnotila rok v rozhovoroch s inými ženami. Cez Vás som mohla nájsť viac seba. To, na čom ozaj záleží a čo je dobré nechať tak – odísť.

Každý máme svoje problémy, zároveň máme každý svoje peknosti.

Keby mi niekto povie, že raz budem v ateliéri Dominiky Žákovej, že sa budeme rozprávať o ženách, matkách, deťoch, terapiách, bolestiach a radostiach, asi by som si myslela, že ten človek nehovorí o mne.

A predsa. Stretla som ju, vílu jednu.

O tom, aká bola, aká je a akou by chcela byť.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Chcela som byť zverolekárkou, astronautkou, módnou návrhárkou, lekárkou, matematičkou, profesionálnou čitateľkou, prekladateľkou, morskou biologičkou, hackerkou.. Asi všetkým okrem návrhárky a hackerky by som stále chcela byť.

Aké bolo tvoje detstvo?

Krásne. Rodina, sídlisko, letá u babiek, bezstarostnosť, rybačky pri Váhu, vymýšľance, ľahkosť, škrečkovia a kúpanie. 

A aká je tvoja dospelosť?

Moja dospelosť (chvalabohu) stále nesie stopy detstva. Jej podstatnú črtu som si nedávno sformulovala tak, že moja dospelosť je vedomým znovunadobudnutím dôvery v ideály, ktoré sa v procese dospievania stratili. Myslím, že aj ona je krásna. Rastiem a bolí ma to, ale zároveň sa z toho teším.

Ty si umelkyňa- maliarka. Čo to pre teba znamená?

Tieto pomenovania mi idú na jazyk veľmi ťažko a zriedkavo 🙂 Maľujem, moja radosť a hravosť je mojou prácou a bez preháňania je to skutočnosť, ktorá mi príde stále príliš super na to, aby to bola pravda.  

Ako sa cítiš, keď môžeš tvoriť?

Slobodne a zároveň konfrontovaná so svojimi hranicami. Nekonečná aj maličká. Ale niekedy aj neschopná a niekedy zas dokonale naplnená.

Čo sa v tebe najviac zmenilo, od kedy si sa stala mamou?

Viac si uvedomujem váhu každej hodiny a rýchlosť každého mesiaca. Zmenila sa moja perspektíva, priority a moje vnútro nekonečne zväčšilo kapacitu. A časť mňa žije samostatne mimo mňa- to je krásne aj strašidelné.

Vy to máte veľmi pekne zariadené, že aj počas materstva pracuješ- maľuješ. Ako to všetko odvnímalo vaše dieťa?

Berie ako prirodzené, že aj mama aj tato pracujú. Žiadne plače sa nekonajú, teším sa, že akceptuje, že chodím do ateliéru. Momentálne maľujem veľmi pravidelne: v pondelky a štvrtky, mužove sú utorky a stredy no a piatky si delíme ako potrebujeme. Máme šťastie, že si to s mužom môžeme nastaviť tak, že sme obidvaja rovnocenní rodičia a nesmierne si toto obdobie vážim. No a dni, kedy ideme do ateliéru vo voľnom čase spolu, sú malým sviatkom- ja sa teším, že malá so mnou zdieľa môj “starý” svet a ona zas, že sa môže slobodne zašpiniť od hlavy po päty.

Aký svet si predstavuješ?

Taký, kde sú ľudia empatickí voči sebe navzájom aj voči prostrediu. Kde majú ľudia rovné možnosti a kde násilie nemá priestor. Kde si ľudia uvedomujú prepojenosť všetkého a kde je koncept ‘stále málo’ nepodstatný. 

Aká Dominika si?

Záleží mi na veciach a ideách a pričasto aj na názore ľudí. Viem sa fakt dobre tešiť a príšerne sa opúšťať, buď makať a prekonávať sa, alebo byť úplne lenivá. Samota mi nevadí, naopak, ale mojich ľudí bytostne potrebujem. Viem sa rovnako dobre sabotovať a motivovať. Mám rada knihy, svetlo, poriadok, rozhovory, chôdzu, oceán, borovice, rána, prázdny mailbox a svoju prácu. Nemám rada smalltalk, pocit bezmocnosti, nespravodlivosť a úzkosť.

A aká Dominika by si chcela byť?

Uvoľnenejšia, trpezlivejšia, láskavejšia, asertívnejšia.

Ďakujem ti milá Dominika, za tvoj čas a dôveru.

A Vám ostatným za to, že čítate.

S láskou

V.