… vybalení, umytí, najedení, vyspatí.
Ani neviem kde začať. Vietnam bol v prvom rade kultúrny šok, uvedomenie si a aj sa, ako nám je doma dobre, aký je svet rôznorodý, ako si posúvame hranice (teda hlavne ja), ako mám rada krumpľe, ako sa dá (ne)dohovoriť rukami nohami, ako sa nebáť, ako šoférovať bez pravidiel, ako zažiť rasizmus, ako jesť u niekoho doma, ako plánovať a aj ako neplánovať, ako sa nechať unášať atmosférou, ako sa stať odborníkmi na Da Latské vodopády, ako (trošku) okúsiť Vietnam.
Naša malá vietnamská štatistika
Jedna krajina
Devätnásť dní
Sedem miest
Tritisíc šesťsto dvadsaťdva kilometrov
Tri motorky
Tri spacie autobusy
Dva jeepy
Dve lietadlá
Dva trajekty
Jedna smiešna hra
Jedna spoločná Hočiminovská kríza
Jedno očividné ojeb*nie miestnymi
Nula hádok
Iks-ypsilon pív a coca coly (môj žalúdok)
Jeden Vietnamský denník
Keď sme boli tam, už sme sa tešili domov, keď sme doma, už chceme zas niekam ísť. Asi aby sme boli spolu.
(ďakujeme Dominika Danková, že si sa vybrala do sveta)