Som na začiatku ôsmeho mesiaca, ešte ma čaká pár pracovných povinností. Sedím ráno v obývačke, pijem kávu a cítim strach. Tento mesiac je veľmi kľúčový, a aj keď ide všetko ako má, človek nikdy nevie. Prizerám v rodinách, ktoré majú ešte v septembri dôležité pracovné povinnosti. Potrebujem byť nápomocná, tak som im to sľúbila, tak to bude. A ja to aj mám rada, byť nápomocná. Ale zároveň cítim strach, a aj si mi už nechce. Radšej by som sa sústredila na seba a bábätko. Na konci mesiaca nás čaká svadba. Strašne veľa vecí na jedného človeka. Na mňa. Prežívanie sa mi dostáva pod kožu a berie energiu. Zvládnem to.

Rozlúčka so slobodou

Najťažší týždeň prizerania som zvládla. Cez víkend nás čaká svadba. Je piatok a na Hlavnom námestí sa koná podporný koncert Progresívneho Slovenska, ideme tam s Jakubom a Mimi. Je to naša rozlúčka so slobodou. A dnes už vieme, že to bola rozlúčka so slobodou aj pre našu krajinu. Hrajú obľúbené kapely, ľudia tancujú, spievajú, vo vzduchu je cítiť odhodlanie, porozumenie a dobro. Po koncerte si dáme zmrzku a ideme domov. Zajtra sa vydávam. 

O našom svadobnom dni sa dočítate tu. https://vieraseda.sk/a-mozes-sa-vydavat/

Bol náš, obyčajsko krásny. Ale už počas dňa som cítila veľkú únavu. V nedeľu ráno som sa zobudila chorá. Moje telo mi dáva vedieť – Vierka už stačí, odpočívaj. Dobre.

Volebný deň

Obliekam si tričko s nápisom Budúcnosť, ktoré mi obťahuje celé brucho. Na spodku je veta: Tie pekné zajtrajšky, ktoré už dnes tvoríme spoločne. Mám nádej. Tak veľmi si prajem lepšiu budúcnosť pre nás a naše dieťa. Prvý exit poll hovorí, že by mohlo PS poraziť Smer. Atmosféra na volebnej noci je čarokrásna, je mi do plaču. A potom… veď vieme ako to dopadlo. 

Spomaľujem

Už naozaj. V noci sa budím medzi 4-5 a presúvam sa na gauč. Buď si púšťam netflix alebo meditáciu. Same same but different, všakže. Telo ma pripravuje na realitu dní a nocí. To je inak môj najväčší strach, že budem nevyspatá a budem zlá (mama). Okolo šiestej nad ránom zaspávam, Bubák sa ku mne túli. Potom sa budíme, ani neviem kedy. Pomaly sa vychystáme von a ideme sa prejsť. Cestou sa zastavíme na trhu a kúpim si hrozno. Cez deň počúvam predpôrodné podcasty, zacvičím si jogu, pijem čaj z malinových listov, čakám kým príde domov Jakub, ideme vyvenčiť Bubáka. A takto dokola. Rutiny sú moje bezpečie.

Čo keď ju nebudem vedieť držať?

V noci sa mi snívalo, ako sa narodila Dorota. Bolo to drsne živočíšne, “Vypadla” mi rovno do rúk a ja som hneď vedela, ako s ňou mám manipulovať. Aj toho sa bojím, že ju nebudem vedieť chytiť a “pokazím” ju. Po tomto sne sa už nebojím.

Baby shower

Jakub sa správa divne ale možno si to len namýšľam, lebo veď hormóny. Na tie sa dá vyhovoriť vždy. Ideme našu klasickú prechádzku a prichádzame domov. Tam ma čaká prekvapko. Moje najbližšie kamarátky mi spravili „baby shower“ s obrovskou pavlovkou tortou a balónmi. Strašne som sa ich zľakla.

Mimi sa zľakla tiež, že začnem rodiť 😀 Aj hneď hovorí: “Ak nás tu nechceš, pôjdeme domov!” Chcela som, robí mi to dobre, mať ich na blízku. Hovoria, že som pekná tehotná, aj ja si to o sebe myslím, aj sa tak cítim. Rozprávame sa o pôrorodoch a aj len tak o ničom a všetkom. 

Materská bez dieťaťa je dovolenka

Hýčkam sa a užívam si dni na materskej bez dieťaťa. Toto je dovolenka. To potom už bude všetko, len nie dovolenka. Mám väčšiu chuť na sladké. Objavujem kakavko a pijem ho aj ráno aj v noci. Darujem si k meninám kozmetiku, najláskavejšiu. Žiarim. Premýšľam, ako sa nám zmení život ale vlastne si to vôbec neviem predstaviť. Jakub mi masíruje hrádzu a k tomu si robím náparku. Voláme to “wellness pre šušku”. Fakt príjemné. Stretávame kamošov a kamošky. Iba naše najbližšie okolie vie presný termín, ktorý samozrejme presný nie je. Ostatným som hvorila, že rodím “niekedy na jeseň”. Stretávam staršiu susedu so psíkom: “Veľmi na vás v tieto dni myslím.” A mňa to samozrejme dojíma. Je október, dni sú teplé, večery sa skracujú. Moja mama bola prvýkrát tehotná v presne rovnakom čase ako ja. Prvý pôrod bol prirodzený, na druhý deň sedela v tureckom sede a personál sa čudoval, aká je frajerka na prvorodičku. Prajem si to mať podobne. 

Čakanie

Je október a ja čakám na Teba Dorota. Som zvedavá, ako budeš vyzerať, som zvedavá, aké to bude. Som zvedavá, ako si siahnem na dno síl a čo to so mnou urobí. Som zvedavá, ako budem vedieť čeliť bolesti. Som zvedavá, aký bude Jakub. A čo na teba “povie” Bubák. Je október, cítim sa ako pred ťažkou skúškou, na ktorú som sa pripravila najlepšie ako som vedela, no vôbec netuším, aké budú okolnosti. Je október a ja (ťa) čoskoro porodím.