Nataša Juráčková

Nedávno som sa pozastavila nad tým, ako dlho sme už s Jakubom spolu. Sú to tri Pohody a dve Korony. Je fajn byť s niekým. Ale niekedy mám rada, keď môžem byť sama.

Mám kamošku, Natašu. Skamošili sme sa počas pandémie. Dá sa to. Rada sledujem jej život. Žije sama so sebou a pre seba. Byť single je úplne v poriadku, aj keď sa okolie dookola pýta, či si už človek našiel ďalšieho partnera/partnerku na úrovni. Odísť z nefunkčného vzťahu je odvážne. Áno, človek sa bojí byť sám. Tiež som sa toho bála. Ale poznať sa, seba samého v samote, je veľmi oslobodzujúce.

O Nataši, jej živote, o zoznamovaní sa v čase pandémie.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Veterinárkou. Odmalička som chcela psa. Rodičia odolávali. Dostali sme však s bratom korytnačku (umrela asi o týždeň), škrečky aj morské prasiatko, ktoré malo byť samček, ale akosi sa jedného dňa rozdvojilo. Potom som mala obdobie, keď som chcela byť právničkou. Už na gymnáziu som však pochopila, že ma to viac ťahá k literatúre a jazykom. Výšku som si teda vybrala podľa toho – nemecký jazyk a pedagogiku. Dlho som tam však nevydržala. Bola to kombinácia rodinných záležitostí a zistenia, že nemčinu som na strednej milovala najmä vďaka profesorke, nie jazyku samotnému.

Aké bolo tvoje detstvo?

Aj krásne, aj smutné, aj náročné. Mám krásne spomienky na rodinné dovolenky, prechádzky, sviatky a taký ten bežný život. Bola som tak trochu tatinkova princezná. Mali sme chalupu na Záhorí, kde sme trávili každý víkend a prázdniny. Som rada, že som nebola iba panelákové decko. Mamina s nami bola dlho doma, ja aj brat sme boli chorľavé deti a tato nás vedel zabezpečiť. Mali sme sa dobre. Chodili sme v lete k moru a v zime na lyže. Rodičia sa nám venovali, trávili sme spolu veľa času. Boli aj hádky, boli aj smutné časy a bol aj rozvod. Dnes si myslím, že sa naši k sebe veľmi nehodili, a že si nakoniec aj celkom ublížili. Dali mi podľa mňa aj dobré aj zlé vzťahové vzorce. Bola som veľmi fixovaná na mamu. Preplakala som všetky školy v prírode. Do puberty sme boli super kamošky. Ale aj tak som sa jej nezdôverovala so všetkým. A tým teraz myslím duševné trápenia. Od základky ma šikanovali. Nie nejako extra brutálne, ale som na to asi citlivejšia a v tomto bolo moje detstvo veľké trápenie. Pamätám si, že som chodila aj k psychologičke, pretože som si vymýšľala choroby, aby som nemusela ísť do školy. Ani na strednej sa to veľmi nezlepšilo. Nevedela som zapadnúť do kolektívu ako ostatní. Nevedela som dobre znášať posmešky. Neverila som si. Dodnes mám nízke sebavedomie, ale učím sa s tým pracovať. V puberte som si svoje frustrácie vybíjala doma na mame, mala som pocit, že mi nerozumie. Dnes mám s oboma dobrý vzťah.

A aká je tvoja dospelosť?

Zoznamujem sa s ňou. Podľa mňa ma tak NAOZAJ dobehla až teraz. Aj keď. Od dvadsiatky sa živím sama, aj som sa veľmi rýchlo odsťahovala od rodičov. Čiastočne to bolo spôsobené vtedajšou situáciou v našej rodine. Rodičia sa rozvádzali, resp. už dlhšie žili viac vedľa seba ako spolu. Brat s vtedajšou partnerkou čakali dieťa a bývali v našom byte.. a ja… ja som mala pocit, že sa deje strašne veľa vecí, všetci trpia, všetkým v niečom ustupujem a zároveň neviem, čo všetko sa deje (pretože sme sa doma náročným témam vyhýbali), a že absolútne nikoho v rodine nezaujímajú moje pocity. Hrozne som trpela. Podľa mňa to dodnes naši nevedia. Ani sa mi k tomu nechce vracať, lebo je to príliš bolestivé obdobie pre nás všetkých a nesieme si z toho kostlivcov dodnes. Moja dospelosť má za sebou veľa krásnych chvíľ a rovnako aj náročných. A som si istá, že oboje aj pred sebou. Stále sa však snažím udržať si v sebe čo najviac detskosti. Vieš ako, byť proste navždy Pippi.

Minulý rok si odišla z dlhoročného vzťahu. Žiješ sama pre seba a so sebou. Aké to je?

Prvý polrok, až rok ,to bolo náročné. Ja som totiž nikdy nebola sama. Najprv som žila s rodičmi a s bratom, potom s kamošmi, čo mi boli ako rodina a potom s frajerom. Keď sme sa rozišli žila som ešte polroka s mamou, kým som si našla a zrekonštruovala byt. Keď som zaspávala, často ma chytali také mikro panické ataky pri predstave, že budem na všetko sama. Aj keď viem, že nie som sama, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomôžu kedykoľvek a akokoľvek. Aj tak to bola desivá predstava. No a teraz je to fantastické. Ja si to fakt užívam. Nehovorím, že vo vzťahu som bola pod tlakom alebo obmedzovaná. Ale žiť v dospelosti, keď sa vieš o seba tak celkovo postarať sama, je niečo úžasné. Aj v rámci lockdownových opatrení a ich dodržiavania si viem robiť radosť spontánnymi rozhodnutiami, že tak a teraz idem robiť toto. A pekným dôsledkom rozchodu a bytia single je, že sa oveľa viac stretávam s kamošmi a kamoškami. Teda menej lebo pandémia, ale rozumieš ako to myslím. Super je aj to šúpanie cibule a odhaľovanie toho kto vlastne som a čo mi robí radosť a čo nie. To je zase dôsledok toho, že som sa dostala z mojej hybernácie. Tak volám ten stav, v ktorom som bola vo vzťahu. Že som sa veľmi dlho držala uzatvorená v divnej škatuľke a snažila sa tváriť, že som šťastná a že je všetko v poriadku.

Aké to bolo odísť zo vzťahu?

Oslobodzujúce. Stále mi je ľúto to takto povedať, ale je to tak. Zasekla som sa vo vzťahu, ktorý proste nefungoval. Bolo mi v ňom v istom zmysle pohodlne a bezpečne. Až kým nebolo. A potom to bola emočná jazda, brutálna, ale na 99% v mojom vnútri. Tak ako „doma“ ani s ex partnerom sme sa nerozprávali o vážnych veciach. Všeličo sa udialo, to tu asi nechcem úplne rozmazávať, posledné mesiace som extrémne trpela a dlho mi trvalo si to uvedomiť, resp. priznať si, čo je riešením.

Keď sa pozeráš na Natašu z minulosti, aké zmeny vidíš?

Viac si verím. Neberiem si tak k srdcu každú poznámku na moju osobu. Myslím si, že som pekná a zaslúžim si lásku. Viem, že sa nemusím nasilu prispôsobovať, a že ma ľudia neprestanú mať radi, ak budem mať iný názor. Tieto veci pre mňa neboli kedysi samozrejmé, naopak. Často teraz hovorím, že som úprimnejšia. K ostatným a hlavne k sebe.

Nataš, ako sa dnes, keď žijeme v dobe pandémie, môžu mladí ľudia zoznamovať? Ty sa zoznamuješ?

Single som od novembra 2019. Čiže hneď, ako som sa ako tak pozviechala z rozchodu, svet upadol do karantény. Aj napriek tomu som si zažila už všeličo. Pozvala som na rande rôznych mužov z mojich bublín. Bola som oldschoolovo balená mladým mužom v kaviarni. Sextingovala som si. Aj som on a off na Tindri. Aj som z Tindru mala rande. Tri. Všetky boli extrémne príjemné, znesiteľne trápne, z jedného skoro bol vzťah, ale pravda je taká, že teraz mi je samej so sebou najlepšie na svete a ešte neprišiel ten muž, ktorý by to zmenil. Mám obdobia, keď mám Tinder úplne vymazaný, aj obdobia, keď mám potrebu s mužmi interagovať a cítiť sa chcená a zase si ho na chvíľu nainštalujem. Napriek tomu, že sa neviem stotožniť s tým, na akom princípe funguje. Jasné, že výzor muža je pre mňa dôležitý, ale pre mňa sú pri „padnutí do oka“ podstatné tie veci, ktoré sa nedajú odfotiť: humor, smiech, charizma a vôňa. P.S. Ja neviem, ako sa zoznamuje mimo pandémie. Fakt. Nechodím na party, ani do barov, dokonca teraz už vôbec nepijem. Ja chodím do kníhkupectiev, do lesa, čítať si do kaviarne. Tam by ma mohol niekto zbaliť alebo ja jeho. Akože, namiesto drinku, kúpiš knihu.

Čo robíš, keď ti v tvojej samote príde smutno?

Napíšem kamošom, kamoškám. Potúlim sa so psíkmi, keď ich mám u seba. Pustím si film, taký pri ktorom sa vyrevem. Idem na prechádzku alebo si dám jógu. Ako kedy. Je to občas náročné, ale smutno mi bývalo aj vo vzťahu, keď bol ešte v poriadku. Smútok patrí k životu, vždy sa len mení ten dôvod, prečo si potrebujeme poplakať, posťažovať si, povaľkať sa v tom. Netreba sa tomu brániť.

Čo spravíš, keď sa zaočkuješ?

Budem objímať blízkych. To mi chýba. Dlhé a tuhé objatia. A pôjdem do Trstína za mojimi kamošmi. Oni sú taká moja oáza. Nevidela som ich už viac ako rok, narodil sa im malý Jonáš a oni sa veľmi zdravo izolujú. Pôjdem k babine. Pôjdem do Brna s kamoškou. Na kultúru. Proste pôjdem. Hocikam. Bez strachu.

Aká Nataša si?
Overthinker. Pracujúca na sebe. Občas naivná. Pôžitkárka. Občas smutko. Sarkastická. Turistka. Psia panička. Knihomoľka. Tvorivá. Smiešna. Svoja. A Pippi!

Aká by si chcela byť?

Ja už som so sebou celkom spokojná. Jediné, čo by som chcela na sebe zmeniť je to, že som zo všetkého priposratá. Takže by som sa chcela menej báť.

Ďakujem ti Našaša, za tvoj čas aj úprimnosť. Užívaj si byť sama.

Venované všetkým single ľuďom, ktorí sú spokojní takí akí sú.

Venované všetkým ľuďom, ktorí sú vo vzťahu. Nájdite si čas pre seba.

Ďakuje, že ma čítate a majte pekné dni.

v.