Radka Mikšík

Keď si spomeniem na základnú školu, cítim vďaku za pani učiteľku Matúškovú, ktorá nás učila na prvom stupni. Bola to Pani učiteľka. Bol rok 2000, nesedeli sme v laviciach klasicky po dvoch ale pracovali sme v skupinách, kde sme boli rozdelení podľa toho, komu čo išlo a vzájomne sme sa ťahali. Ako trieda sme mali rozdelené úlohy a spoločne sme sa starali o priestor, v ktorom sme trávili školské dni. Rána sme začínali komunitou, na tabuli sme si prečítali mapu mysle, kde bolo nakreslené, čo nás v daný deň čaká. Dokonca sme raz mali týždeň, kedy sme vyučovali my deti a pani učiteľka s nami sedela v lavici. Stále sme boli zapojení do projektov a mimoškolských aktivít. V roku 2002 nám rozprávala o globálnom otepľovaní a aj o tom, že sa o našu planétu Zem musíme začať viac starať. Pripomína mi to dnešné severské krajiny.

Viac takýchto cool učiteľov. A viac ich aj do regiónov.

Jednou takou je Radka. Radku som spoznala cez instagram, kde sa raz rozpísala o feminizme. Okrem toho bola súčasťou Teach for Slovakia, čo je veľmi zaujímavý program. Učitelia z tohto programu mi prídu empatickí a zážitkoví. Radka je svoja. Rozpráva o témach, o ktorých je treba a sú pre nás stále tabu.

S Radkou, o nej, o učiteľstve a o feminizme.

Čím si chcela byť, keď si bola malá?

Úplne najviac som chcela byť profesionálna basketbalistka, čo sa evidentne nenaplnilo. Ani sa veľmi nemalo kde, mám ledva 160 cm, ani nepoznám pravidlá basketbalu a tak celkovo sa viem vlastne dosť rýchlo zadýchať. V skorej puberte som túžila byť vojnová reportérka.

Aká si bola, keď si bola malá?

Spomínam si na veľmi zásadný pocit neustálej zvedavosti. Potrebovala som vedieť, čo ako funguje, čo sa môžem ešte naučiť, kde sa môžem niečo dozvedieť, milovala som počúvať starších ľudí, ako rozprávajú o svojich zážitkoch, najlepší darček pre mňa bola encyklopédia. Nad knihami som dokázala sedieť hodiny.

Ako dieťa sa ma dotýkala každá poznámka o mojej váhe, toto som ako malá nevedela vôbec spracovať, v puberte to prerástlo do ďalších problémov a v ranej dospelosti som pre tieto dlho budované komplexy prišla do hraničných situácií.

Učila si na základnej škole cez program Teach for Slovakia. Môžeš mi povedať, čo je to za program a ako funguje?

Teach for Slovakia je dvojročný program, počas ktorého ľudia z rôznych oblastí prichádzajú do základných alebo stredných škôl, aby učili, rozvíjali v deťoch ich potenciál, hľadali cesty, ako sa to vo výchovno-vzdelávacom procese dá robiť dobre. Deti sú z môjho pohľadu v celom tomto procese najdôležitejšie.

Podstatnou stránkou programu je, že účastníčky a účastníci majú autentickú skúsenosť zo školstva, ktorú môžu ďalej pretaviť do pozitívnych zmien vo svojej ďalšej práci po skončení programu – bez ohľadu na to, či budú pracovať v štátnej správe, či budú učiteľ(ka)mi, či budú vzdelávať dospelých, alebo budú pracovať v oblasti práva či médií, kdekoľvek.

Všetci v programe sme si prešli intenzívnym tréningom, počas programu sme mali pravidelne ďalšie tréningy, neustálu podporu mentorky/mentora či kouča/ky. V lete medzi dvoma rokmi programu sme nemali len prázdniny, ale absolvovali sme stáže – každý tam, kde videl potenciál na rozvíjanie svojich zručností. Dôležitý aspekt Teachu sú aj vzťahy – nielen naberanie kontaktov, ale najmä naozaj silné priateľské vzťahy, ja som v tomto mala obrovské šťastie.

Teach ako program sa má kam posúvať a keby som mohla, idem do toho zase. Pre mňa bola táto skúsenosť transformačná, pretože som sa vďaka škole a všetkým možnostiam, ktoré som mala, nielen veľa naučila, ale som sa najmä našla. Zistila som, čomu sa chcem venovať a kde dokážem v rámci výchovno-vzdelávacieho systému najviac pomôcť. Preto som sa začala sama aj ďalej vzdelávať a hľadať cesty, aby som mohla v školstve ostať.

Čo ťa na práci učiteľky najviac bavilo?

Deti. Milujem vidieť, ako dieťa na niečo prichádza a je na seba hrdé. Znie to veľmi banálne, možno ako úplné klišé, ale to je mi vlastne dosť jedno, lebo je to fakt najlepšie klišé na svete – vidieť, ako sa dieťa posúva dopredu, snaží sa, zlepšuje sa a začne si veriť. Ako naberá zručnosti a dokáže ich potom využiť ďalej a premýšľa v kontexte. Jasné, nestáva sa to každý deň, ale deje sa to a sú to skvelé momenty

A čo bolo najťažšie?

Žiť realitu súčasného slovenského školstva a všetky nefungujúce procesy. Vidieť, že v roku 2020 stále viac učíme učivo ako deti. O to viac sa teším, keď vidím v školstve ľudí, ktorí robia s deťmi skvelé veci a vnímajú individuálne potreby každého dieťaťa. Je to celkom húsenková dráha s radosťou a smútkom, lebo sa takto zase vraciam k tomu, aké je pre mňa ťažké vidieť, že takíto ľudia nie sú adekvátne ohodnotení. A teším sa, že napriek tomu stále majú motiváciu. No je mi ťažko, že je toho na nich naozaj extrémne veľa a systém ich adekvátne nepodporuje (nielen finančne). Teším sa však, že sú tu stále pre deti aj pre kolegyne/ov, no je mi smutno, že nemajú nastavený kvalitný a zmysluplný profesijný rozvoj… Takto asi môžem ísť donekonečna a asi sa vždy vrátim k prvej vete.

Čomu sa venuješ teraz?

Pracujem vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie a zároveň dobrovoľnícky participujem v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo na nastavovaní vzdelávania k sexuálnej výchove. Popritom sa formálne dovzdelávam vo vedení kurzov sexuálnej výchovy. Dosť veľa sa ale venujem aj oddychu, nebudem klamať. Začala som cvičiť, zaujímať sa o svoje duševné zdravie, šijem, čítam.

Ako by si viedla sexuálnu výchovu?

V ideálnom svete systematicky a kontinuálne, na to ale potrebujeme systémovú zmenu. Naše workshopy sú postavené na zážitkovej psychológii a sú v prvom rade bezpečné, profesionálne a pre deti a mladých ľudí sú vďaka zvoleným metódam zaujímavé. Moja úloha je v tomto procese facilitátorská, prichádzam ako partnerská autorita, potrebujem aktívne počúvať a riešiť témy, ktoré deti prinášajú. Je dôležité myslieť na všetky deti a zahrnúť ich do debaty. Sexuálna výchova je vekovo odstupňovaná a má svoje špecifiká – potrebujeme v rámci nej obsiahnuť nestranné informácie, potrebné mäkké zručnosti a zároveň individuálne budovanie hodnôt a postojov.

Si feministka, aj ja som a všetci by sme mali byť. Ako by si feminizmus vysvetlila ľuďom, kt. si myslia, že je to len o neholení sa?

Som feministka a holím sa a zároveň je mi úplne jedno, či sa niekto holí alebo nie, lebo to skrátka nie je moja vec. Feminizmus vnímam ako životný postoj založený na rovnosti a slobode, nádej na rešpektujúcu sa spoločnosť, na možnosť voľby. Je to pre mňa férovosť a rovnosť v rozmanitosti.

Nie sme rovnakí/é, no stále by sme si mali byť rovné/í. Ak sa niekto zasekne na tom, že feminizmus dnes nemá zmysel, pretože ženy majú volebné právo, nie je hanba dovzdelať sa a pozrieť si výskumy a štatistiky, ktoré veľmi jasne hovoria o systematickom znevýhodňovaní žien. Najdesivejšia je situácia s rodovo podmieneným násilím, ale aj so systematickým násilím v podobe snáh obmedzovať naše sexuálne a reprodukčné práva, každý deň sa stretávame aj s rodovými stereotypmi. O potrebe feminizmu potrebujeme hovoriť, aj keď sa bavíme o rovnosti v odmeňovaní a zastúpení žien na manažérskych a riadiacich postoch. Nekončí to volebným právom a potrebujeme feminizmus aj dnes.

Vie ma vytočiť, keď si feminizmus niekto vysvetlí tak, že ženy chcú byť viac ako muži. To je hlúposť. Feminizmus nám pomáha dosahovať spravodlivejšiu spoločnosť, a preto je vecou nás všetkých – bez ohľadu na naše pohlavie, rod, farbu pleti, vek, náboženstvo…

Ako je táto téma braná na školách? Stále učíme deti k tomu, že dievčatká sa majú hrať s kuchynkou a chlapci na strieľačky a inak to nemôže byť?

V škole sa s rodovou nerovnosťou stretávame v rôznych formách. Asi najviac je to vidno v učebniciach (jazyk, forma, ale aj obsah) ale často aj v prístupe, vyučovacích metódach a pedagogickom hodnotení (iné očakávania od chlapcov a iné od dievčat, predpoklad nadania na nejakú oblasť iba na základe toho, či je dieťa dievča/chlapec…). Je to hlúposť, každé dieťa je svojské. Veľmi si vážim učiteľky/ov, ktoré/í chápu, že každé dieťa vyniká v niečom inom. V školách sa s rodovou nerovnosťou stretávame aj v rámci pedagogického zboru, v bežnej komunikácii, pri poradenstve o ďalšom štúdiu detí… Školstvo je zároveň jednou z oblastí, kde je oveľa viac žien ako mužov (ak sa bavíme o tom, že ženy zarábajú menej, toto je jeden z aspektov problému – ženy často pracujú na pozíciách, ktoré sú horšie platené a pozícia učiteľky/učiteľa je jednou z takýchto pozícií). Je toho veľa, čo treba zlepšovať.

Akú osvetu v rámci feminizmu robíš ty sama?

Neviem, či sa dá hovoriť o nejakej osvete, ani nemám pocit, že robím niečo nezvyčajné. Len tak normálne existujem s týmto nastavením. Zaujímam sa, vzdelávam sa a snažím sa o tom rozprávať s čo najviac ľuďmi. Počas učenia som sa snažila rovnosť prinášať do triedy prirodzene – férovým prístupom, hodnotením, férovými možnosťami, charakterovým vzdelávaním, vlastným príkladom (aj v robení chýb). Vypracovala som niekoľko plánov aktivít zameraných na rodovú rovnosť v priestore školy. Aktuálne vytváram metodiky a workshopy pre deti, mladých ľudí, ale aj pedagogické zbory či firemné kolektívy, ktoré sú zamerané na prevenciu pred sexuálnym obťažovaním či násilím. Obklopujem sa inšpiratívnymi ženami a podporujem ich a zároveň sa snažím byť najlepšou verziou seba.

Aká Radka si?

Prvé, čo sa mi pri tejto otázke vybavilo v pamäti, sú traja moji bývalí frajeri – každý jeden tvrdil, že som taká, že je to na jedného človeka proste priveľa.
Som náročná, naozaj veľmi náročná, najmä na seba. Okrem toho ale aj tolerantná a empatická. A extrovertná som tiež. Tiež si rada myslím, že aj vtipná, ale to neviem, či človek môže o sebe takto povedať a či to napokon neznamená, že je človek viac smiešny ako vtipný. Som perfekcionistka, vždy premýšľam nad tromi a viacerými možnými scenármi, čo je také, že niekedy vlastne viac netreba ako treba. A teda neviem, ako túto vlastnosť pomenovať, ale aj taká som, že sa veľmi teším z toho, že tu môžem byť pre niekoho.

Aká Radka by si chcela byť?

Slobodná, zvedavá a spravodlivá. Zdravá a spokojná so sebou aj s tým, čo po mne ostáva.

Vďaka ti Radka, za úprimnosť, dôveru a osvetu.

Ďakujem, že ma čítate. Ďakujem za milé správy. Spokojne ma zdieľajte, budem veľmi vďačná!

Ak máte pripomienky, čo by som mala zlepšiť, alebo aké témy by ste chceli čítať, budem rada, ak mi napíšete!

Ďakujem

V.