…alebo opačne?
Nemáme dokonalý byt, ani dokonalú podlahu (myslím tú v kuchyni a vlastne celá kuchyňa je nedokonalá). Vôbec nemáme dokonalú kúpeľňu ani dokonalý plynový kotol, ktorý vydáva čudesné zvuky. Nemáme dokonalé minimalisticko – škandinávske doplnky a nemám ani kapsulový šatník. Nemám nové tenisky ani novú bundu. Mám nový zdedený kabát. Nemáme dokonale upratané poličky a ani dokonalú chladničku. Nemáme dokonalé auto, ale vozí nás. Neviem si dokonale oholiť nohy. Nemáme každý deň dokonalý sex. Ani sa každý deň dokonale neporozprávame. Nie každý deň sa mi chce vstávať. A nie každý deň cvičím. Nemám dokonalú pleť. A ani dokonalé zuby. Nemáme dokonalé rodinné vzťahy (nám inak tento covid tak trošku aj vyhovuje). Nemám štýlovú jogamatku. Ani všetky tričká nemám dokonalé. Nemám dokonalú riť ale vraj mám predispozície. Neviem dokonale bežať ani stáť v psovi tvárou dole. Nemám dokonalý prejav. Ani písať neviem dokonale. Neviem si dokonale naplánovať deň (dobre, to možno trošku dokonale viem). Nemám ani brucho dokonalé. Ani vlasy nemám dokonalé. Naša terasa bola dokonalá, ale začala opadať omietka, tak sa stala terasou nedokonalou. Nemám nadupaný, dokonalý ajfon třitisíce ixes. A nemám ani dokonalé hladké päty. Kráčam nedokonale. Ani fotiť neviem dokonale. Nečítam desať kníh za týždeň. Ani dokonalý poriadok nemáme. Nežijeme v dokonalom meste a ani v dokonalom svete. Ani ja nie som dokonalá. Ani ty, ani on, ani ona ani my všetci.
A prečo si tieto nedokonalosti píšem? No preto milá Vierka, aby si sa mohla pozrieť na dokonalý Instagram a uvidieť dokonalý svet. Haha robím si srandy pandy.
Niekedy som sa bála na Instagrame zdieľať to, ako cvičím jogu, lebo viem, že ju cvičím nedokonale. No ale to by som ju nemohla zdieľať nikdy. Lebo presne tak ďaleko mi chýba k dokonalosti. A možno trošku menej.
Rozmýšľam, čo sme robili predtým, než bol Facebook a Instagram. Mohli sme sa stretávať. A čo by sme boli robili, keby sa posledný rok nemôžme s našimi rodinami a kamošmi stretnúť aspoň v online svete…
Keby naši prastarí rodičia vedeli, čo všetko by mohli ovládať jedným prštekom hladkajúc obrazovku múdreho telefónu. A keby vedeli, ale oni by to aj vedeli, ako nám z toho tak trošku prepne. A komu nie, nech hodí mobilom.
Ale pozor, my v Detve sme mali svoj vlastný Pokec, ktorý sa volal Netspace. A tam sme chatovali. Občas, keď sme chceli byť s kamoškami veľké rebelky, a skôr sme boli rebelkami na internetoch ako v skutočnosti, v skutočnosti sme boli skôr lúzerky prechádzajúce sa s čipsami po Detve…. ale keď sme chceli byť internetové rebelky, tak keď sa niekto prihlásil na detviansky Netspace, koho sme nemali radi pre nejakú dokonolasť (väčšinou to boli prsia) tak sme ju trolili. Och aké úbohosti. Ale vonku sme sa tvárili ako by sa nič nestalo. Ako keby nás mohli zakryť naše nickname-y. Ako keby v Detve každý nevedel, kto sa skrýva za kým.
Facebook mi prišiel do života s prvým ročníkom na strednej, to znamená, že v nejakom 2010. Neviem, rátať vôbec neviem dokonale. No a na FB som písala podivuhodné statusy, ktoré mi on sám teraz pripomína. Väčšinou to boli citáty z kníh, alebo múdre slová od múdrych a dokonalých ľudí. Najviac páčikov mala aj tak vždy fotka so starkou. Alebo aj dialógy, ktoré viedla so švagrinou a ja som ich potom capla na nástenku. Občas, keď sa ma FB opýtal ako sa mám, napísala som, že ako som sa mala. Občas sa ma to opýtal iba FB. Chcela som byť vtipná. Uhm. Asi vieme, aká som v skutočnosti bola. Nedokonalá.
Instagram je vraj milším a prívetivejším miestom než Facebook. Ale áno, to je pravda. Na FB sa ľudia skrývajú za nickanemy presne tak, ako som sa ja skrývala za murka1612. A robila som to pred viac ako desiatimi rokmi, čo mi tak trošku hovorí, že dozrievam a svet technológii tiež, len rýchlejšie než ja. Na IG si rozdávame srdiečka a nehovorím, že sa im neteším. Tiež sa teším, keď vidím, že ma číta a pozerá viac ľudí. To sú také obyčajné peknosti. Mám rada, keď na IG vidím nedokonalé životy. O tom, ako ľudia zvládajú život. Terajší život, ten nekonečno nekonečný, ktorý už všetci rok žijeme. Mám rada, keď vidím, že niekomu sa nepodarila kvásková pizza, lebo ani mne sa nepodarila a bolo to to jediné, čo som chcela minulý rok na Veľkú noc jesť. Mám rada, keď vidím neupratané kuchyne po tom, ako niekto dovaril dokonalé jedlo. Instagram mi dáva facku, keď vidím, ako rodičia (ne)zvládajú štyri deti, varenia, online školy, zase varenie, potom svoj home office a do toho aj svoj domov. Vtedy si hovorím, že Vierka, akú ty máš dokonalú realitu. Len ty, tvoj frajer a váš nedokonalý úžasný pes. Mám rada, keď niekto na IG edukuje. O histórií, o vede, o tom, čo čítať, o tom, čo počúvať, o tom ako žiť v nedokonalom svete. Mám rada, že IG rozpráva o dušiach. Dušiach našich. O tom, že je v poriadku, keď sa cítime zle a je v poriadku sa o tom porozprávať. Mám rada aj IG humor a totálne obdivujem ľudí, ktorí instagramový, hlúpy humor tvoria, lebo to všetci potrebujeme. Smiech. Smiech cez slzy niektoré dni. Dokonca mám rada, keď sa môžem zapojiť do peknej súťaže. Nie takej na tento hajzlák. Ale takej súťaže s príbehom. Ha dokonca som pred dvomi rokmi vyhrala v jednej súťaži a dostala som poukážku na nákup v Lindexe a tie nohavice, sveter a šaty sú obľúbenými kúskami môjho už spomínaného nedokonalého šatníka.
Poviem vám tajomstvo. Dokonalí ľudia neexistujú a nie sú ani dokonalými na sociálnych sieťach.
Poviem vám tajomstvo číslo dva. Na IG existuje tlačítko nesledovať. To znamená, že človek alebo človiečka, ktorí vás vytáčajú a nerobí vám dobre pozerať sa na ich dokonalý život a potom sa utápate v tom svojom nedokonalom…. no, keď stlačíte to zázračné tlačítko, tak ich už vidieť nebudete. A budete môcť žiť šťastnejšie životy.
Už ani neviem čo ma k týmto nedokonalým písmenám viedlo. Asi len vypísanie sa zo sveta, ktorý žijeme. Už rok. A ja stále neviem kváskovať. Ani stojku. Ale šatník som pretriedila už dvakrát. Ešte chvíľu a bude dokonalý -kapsulový.
V pondelok som mala call so svojou psychologičkou. Zistili sme, že na teraz sa naša práca skončila. Teda tá moja na sebe. Z minulosti som sa vyliečila. Nastalo zmierenie. A ja som tak inak kráčala do práce. Aj som sa inak cítila. Aj som inak komunikovala. Aj doma s Jakubom som sa tak inak rozprávala. Volala som aj s mamou a radostne som sa pochválila. Nie úplne tomu rozumela. A je to v poriadku. A v poriadku bolo aj to, že som sa jej to nesnažila vysvetľovať. Odpovede ktoré hľadáme, sú v nás.
A do týchto nedokonalých dní nám prajem veľa dokonalých obyčajností. Slnko. Prechádzka. Dobre sa vyspať aj vy*rať. Kniha. Mrazená pizza z Billy s domácim obložením. Objatie. Cvičenie. Úspech v práci. Beh. Úspech doma. Tichých susedov. Zľava na merino tričko. Kvetinky. Spokojný pes. Čokoláda. Dobrá hudba. Film. Ticho.
Hocičo, na pohladenie duše…
Ďakujem, že ste tu so mnou.
S láskou nedokonalá Viera.